Februárový prevrat v roku 1948 považujú predstavitelia Ekumenickej rady cirkví za jednu z najvýznamnejších, no zároveň najtemnejších udalostí 20. storočia a vôbec novodobých dejín Slovenska i Česka. Uviedli to vo vyhlásení pri príležitosti 75. výročia nástupu komunizmu k moci v Československu.
Upozornili, že nastolený režim cirkvám odobral okrem kostolov a fár i všetok hnuteľný majetok. Priblížili, že štát prevzal kontrolu nad životom cirkví. "Kto chcel pôsobiť ako duchovný, bol závislý na udelení štátneho súhlasu na duchovenskú činnosť. Toto bol iba jeden typ z mnohých druhov mocenských súhlasov, na ktoré boli cirkvi odkázané," zdôraznili.
Odmietajú názor, že princípy komunizmu boli v podstate dobré, len zlyhala ich realizácia. Upozornili, že židovská alebo kresťanská viera sú nepriateľom pre každú politickú diktatúru. "Nenávisť voči náboženskej viere bol explicitný, zdôvodnený a principiálny postoj komunistického režimu. Bez neho by komunizmus nebol komunizmom," dodali.
Ocenili, že vláda Slovenska prijala vyhlásenie k februárovému prevratu, v ktorom prejavila úctu všetkým, ktorí riskovali svoje životy, osobnú slobodu či profesijnú kariéru a postavili sa na odpor režimu doma i v zahraničí.
Československo bolo rozhodnutím víťazných veľmocí druhej svetovej vojny zaradené do sovietskeho bloku. Februárový prevrat z roku 1948 bol vyústením politiky komunistickej strany, ktorej vedenie sa systematicky pripravovalo na prevzatie absolútnej moci v štáte. Komunistický režim následne na dlhé desaťročia znemožnil občanom rozhodovať o spravovaní štátu v slobodných voľbách a spustil vlnu masového teroru a perzekúcií proti skutočným aj domnelým odporcom.