Mariu Susedkovú pripravili komunisti o najkrajšie roky života, z väzenia sa vrátila s podlomeným zdravím

Rozstání. Tak zvláštne sa volá miesto, kde sa v roku 1930 narodila. Dodnes tam žije. A dodnes má schované kúsky toaletného papiera, na ktoré v base písala básničky.

„Vrátim sa, mamička...“ „Každé tvoje trápenie ti splatím...“ „Ocko, mamička, moji tam v diaľke...“ Opisuje v nich, ako vidí anjela letiaceho krajinou, a podpisuje sa ako Tuláčka.

Tieto zápisky sa jej podarilo mamičke odovzdať pri jej návšteve vo väzení. V momente, keď si mohli podať ruku, jej ich nepozorovane vsunula do dlane. Ani po mnohých desaťročiach, keď ich nahlas číta, nedokáže usmerniť svoj hlas, aby sa netriasol.

„Možno to nevydržím a zase budem trochu plakať,“ hovorí.

Nikomu to nehovor

Rodičia Marie Susedkovej mali v Rozstání hospodárstvo, snažili sa uživiť ťažkou drinou na kamenistej pôde. Keď vznikol Protektorát Čechy a Morava, nemeckí okupanti rozhodli, že v tejto oblasti bude rozšírený vojenský priestor.

  

„Raz som prišla z poľa a každé náradie, čo sme doma mali, každá motyka, hrable, boli popísané číslom 69. Nemci všetko zabavovali, ale otec tajne odviezol niekoľko kusov dobytka. Potom prišlo nariadenie, že majiteľ každého domu musí odovzdať kľúče. Otecko šiel s hlavou v dlaniach a plakal,“ vybavuje si Marie.