Polovicu historického centra ešte stále zahradzuje oplotenie. Tabule na ňom hlásajú zákaz vstupu nepovolaným osobám. Ak by menej všímavý návštevník mesta nezdvihol zrak smerom dohora, ani by možno nezbadal pustošivé následky požiaru, ktorý zachvátil lokalitu s puncom UNESCO.

Po ohnivom šoku sa po sprístupnenej polovici Trojičného námestia pohybuje len zopár ľudí. Skupinka výletníkov zosadá z horských bicyklov a natáča si na mobily obraz skazy. Ten neujde ani objektívu fotoaparátu párika nemeckých turistov. V zakázanej zóne partia chlapov zo sanačnej firmy strháva strechu z kultúrneho centra Eleuzína. Teda vlastne toho, čo z nej zostalo. Banská Štiavnica, mesiac po požiari, ktorý sa zapíše do jej dejín...

Budovy v centre sú na seba natlačené, a tak nie div, že oheň za výdatnej asistencie vetra veselo preskakoval zo strechy na strechu ako zbojníci vatru. V uzučkej prieluke medzi dvomi domami sú popadané riadne kusiská obhoreného dreva. Slavomír Adamský chytí do rúk jeden z drevených šindľov: „Takéto kusy rozfukovalo po okolí aj dvesto – tristo metrov.“ Jeho dom, ktorý už pred časom podaroval svojim deťom, sa nachádza v susedstve v jednej z atrakcií mesta, Banky Lásky, venovanej Maríne, láske básnika Andreja Sládkoviča. Práve tá sa stala epicentrom požiaru. Akoby zázrakom plameňom odolal obraz Maríny a trezor lásky, ktorého bezpečnostné schránky uchovávajú vyznania zaľúbencov.

Keď 73-ročný Adamský vbehol do domu, už v ňom operovalo družstvo hasičov. „Banku Lásky sa im darilo aj hasiť, no oheň nakoniec preskočil z vedľajšieho objektu. Za pätnásť minút bolo po všetkom,“ povzdychne si. „...