Časť zákona o politických stranách a politických hnutiach je v rozpore s ústavou. Rozhodol o tom v stredu Ústavný súd.
Ide o ustanovenie, podľa ktorého názov strany nesmie obsahovať meno alebo priezvisko osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu, alebo členom prípravného výboru strany.
Podľa verdiktu súdu uvedená časť zasahuje do ústavného práva na slobodu prejavu. Novelu zákona z roku 2018 napadla skupina opozičných poslancov národnej rady s tým, že za protiústavné považovali aj ďalšie ustanovenia. Ich návrhu v ďalšej časti však Ústavnú súd nevyhovel.
Novela, ktorú iniciovala v tom čase koaličná SNS, upravila fungovanie politických strán a stanovila minimálny počet ich členov na voľby do parlamentu či Európskeho parlamentu.
"Za jeden z najvýznamnejších zásahov do ústavných práv občanov považujeme povinnosť politickej strany odovzdávať Štátnej komisii pre voľby a kontrolu financovania politických strán na jej požiadanie evidenciu členov strany na plnenie úloh podľa zákona o politických stranách," uviedli poslanci v podaní na Ústavný súd.
Novelu SNS presadila na jeseň v roku 2018. Jedným z autorov pozmeňovacieho návrhu, ktorý zakazoval v názve strany meno štatutára, bol vtedajší šéf poslaneckého klubu národniarov Tibor Bernaťák. "Cieľom je zamedziť, aby bol vyvolávaný dojem, že stranu vlastní jedna osoba," vyjadril sa.
Od jej prijatia si predseda SNS Andrej Danko vtedy sľuboval demokratizáciu pomerov na politickej scéne. "Žili sme v dobe, keď bola jedna politická strana, komunistická. Nikto si nevedel ani predstaviť, že tu budú po čase strany bez sídiel, členov či bez kontroly financovania," povedal Danko, keď národniari zákon predkladali do parlamentu.
Zákaz sa dotkol napríklad strany Sme rodina, ktorá mala v čase jeho prijatia v názve aj meno svojho predsedu Borisa Kollára. Rovnako tak aj ĽSNS, ktorá nariadenie obišla tým, že sa premenovala na Kotlebovci - ĽSNS.