Bolo to koncom 60. rokov, keď sa jej mladší brat narodil doma. Dodnes si na to pamätá. „Vtedy to tak bývalo. Môj brat sa narodil doma a pôrodná asistentka sa potom o neho chodila aj starať,“ nezabudla Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.

Pacient s rakovinou v systéme blúdi. Čaká na operáciu podstatne dlhšie, ako deklaruje vláda (rozhovor)

Vtedy, v období, o ktorom nám rozpráva, sa tieto ženy nenazývali pôrodné asistentky. „Hovorili im baby alebo babice. Aj po pôrode chodievali dieťa kúpať, radili žene, boli s ňou. Všetko pekne spisovali a bábätko nahlasovali na matrike,“ pousmiala sa pri pomyslení, že dnes je všetko inak.

Stratili sa

Ak by ste sa niektorých žien spýtali, či niekedy prišli do styku s pôrodnou asistentkou, nevedeli by vám na to odpovedať. Prečo? „Nevolajú nás pôrodná asistentka. Ako keby o nás ľudia nevedeli. Väčšinou nás volajú sestrička.

Niektorí vôbec nepoznajú rozdiel medzi zdravotnou sestrou a pôrodnou asistentkou,“ vysvetľuje Adriana Nemčoková, viceprezidentka Komory pre pôrodnú asistenciu. Je jasné, že sa to nestalo zo dňa na deň, Iveta Lazorová upozorňuje, že je to práve pre presunutie pôrodov do nemocníc.

„Stratila sa prirodzená autorita pôrodných asistentiek, hoci povolanie sa nestratilo. Ony samy však ako keby odchádzali z očí verejnosti. Mali by asistov...