Na túto letnú sezónu sa ponosujú prevádzkovatelia kúpalísk či kempov. Hradári sa k nim pridávajú?

Je o niečo slabšia ako pred rokom, no my sme s návštevnosťou spokojní. Neberieme to dramaticky ani tragicky. Turisti prichádzajú v podobných počtoch ako pred covidom.

Ale boom, ktorý počas neho nastal, sa už asi nevráti...

... Asi nie. Vtedy sme registrovali enormný záujem, pretože sa nesmelo vycestovať do zahraničia. Ľudia hľadali náhradné riešenia. Potom nasledoval návrat do štandardného režimu a v tomto ohľade sa nemáme na čo sťažovať.

Predsa len združenie Zachráňme hrady odštartovalo letné prázdniny petíciou, v ktorej dôrazne požadujete od vlády ministerstiev systémové zabezpečenie financovania obnovy pamiatok. V čom spočíva kameň úrazu?

Upozorňujeme naň už dlhý čas a rok čo rok sa opakuje to isté – sľuby. Predvlani skončil spoločný projekt ministerstva práce a kultúry, ktorý využíval finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu. Bol naozaj úspešný. Počas desiatich rokov sme vďaka nemu počas sezóny zamestnávali 700 až 800 pracovníkov. Z fondu išlo ministerstvu práce zhruba tri aj pol milióna eur ročne. K tomu rezort kultúry cez projekt Obnovme si svoj dom pridával 700-tisíc až 800-tisíc eur, v posledných obdobiach svoj príspevok zvýšil na približne milión eur.

Aké sú dosahy ukončenia dotácií z Európskeho sociálneho fondu?

Do lokalít, v ktorých sa hrady opravujú, tečie výrazne menej peňazí. Združenia alebo samosprávy môžu zamestnať už len maximálne šiestich pracovníkov. Keď si zrátajú, že dostanú na celú sezónu príspevok okolo 30-tisíc až 50-tisíc a potrebujú ešte aj nakúpiť materiál či realizovať výskumy súvisiace s prácami, tak im na viac proste nevyjde. Predtým zamestnávali 10 až 20 ľudí, niekde dokonca štyri desiatky. Druhým vážnym dosahom je, že niektoré organizácie sa už vôbec nezapájajú. Nevidia význam zamestná...