Ľudí, ktorí majú osobnú skúsenosť s anafylaktickým šokom, médiá už na jar strašili ázijskými sršňami. Sú obavy z nich odôvodnené?
Sršne principiálne nie sú to najhoršie, čo môžeme očakávať. Máme tu predovšetkým iný blanokrídly hmyz spôsobujúci rad rôznych problémov. Na jeho bodnutie ľudia môžu reagovať prejavmi na koži, dýchavičnosťou, až po ten najhorší stupeň so zapojením srdcovo-cievneho aparátu, pri ktorom u alergikov môže prísť až k anafylaktickému šoku a smrti.
Otázkou na ázijských sršňov som mal skôr na mysli dosahy klimatických zmien na prácu alergiológov.
Tieto zmeny sa prejavujú v tom, že prichádza k nám hmyz, ktorý sa u nás dosiaľ nevyskytoval. Napríklad vami spomínaný sršeň, hoci som doteraz nepočul, že by u nás niekoho bodol. Strašia ním hlavne bulvárne médiá. Väčšiu pozornosť si zaslúžia komáre. Ten náš slovenský – culex pipiens – sa rozširuje o tropických a subtropických komárov – aedes aegypti a anopheles maculipennis. Tie môžu prenášať ochorenia, ktoré sme tu predtým nemali. Takisto musíme reálne počítať s kliešťami migrujúcimi z južných regiónov. Zatiaľ sa na Slovensku vo väčšej miere ešte nenachádzajú a stretávame sa len s ojedinelými prípadmi. Pri týchto sa predpokladá, že ich preniesli vtáky na vlastnom tele.
V čom sú podstatné rozdiely medzi klasickými komármi a „prišelcami“?
Tie naše nastupujú do služby večer. Sami to dobre poznáme. Sedíme niekde navečer na verande a o piatej-šiestej hodine priletia komáre, začnú bodať, pracujú takto do desiatej-jedenástej a potom zmiznú. Tie, čo prichádzajú z iných oblastí, majú oveľa dlhší pracovný čas. Bodajú celý deň. Treba dodať, že komár tiež môže spôsobiť alergickú re...
Zostáva vám 85% na dočítanie.