Čo si máme predstaviť pod pojmom humanitárna architektúra?
Mohli by sme jednoducho začať humanitárnou intervenciou spájajúcou činnosti na uľahčenie utrpenia. Jej aktivity smerujú k zlepšeniu zlej situácie ľudí bez ohľadu na ich pôvod, náboženské či politické presvedčenie. Humanitárna architektúra je k tejto intervencii pripojená.
Aký prínos v nej zohráva samotný architekt?
Strecha nad hlavou je jednou zo základných ľudských potrieb a ľudia v núdzi o ňu prichádzajú, respektíve je nejakým spôsobom ohrozená. Časťou humanitárnej akcie je teda zabezpečenie prístrešia. V podstate ide o bežný výkon architekta, ale v nebežných podmienkach. V nich sú často obmedzené zdroje i čas. A, pravdaže, postihnutí ľudia nedisponujú prostriedkami na objednanie si služieb architekta. Jeho vedomosti môžu ich situáciu výrazne zlepšiť bez silného ovplyvnenia finančného rozpočtu. Už len iným rozložením stanov môžeme v dočasnom tábore dosiahnuť príjemnejšie prostredie.
Kedy vás zaujala problematika humanitárnej architektúry?
Počas školy som absolvoval stáž na CEPT University v indickom meste Ahmedabad. Bola to pre mňa silná a formujúca skúsenosť. Mal som možnosť navštíviť mnohé typy bývania i ľudí, ktorí žili prakticky na ulici, až po rodiny vo vilách. Po skončení štúdia som začal pracovať pre neziskovú organizáciu Človek v ohrození, v ktorej som sa zoberal bývaním pre rómske komunity. Na túto tému som spracoval aj doktorandskú prácu.
Bolo možné využiť vaše skúsenosti na festivale Pohoda, kde ste istý čas pôsobili?
Zostáva vám 85% na dočítanie.