Prezidentka Zuzana Čaputová kritizuje zámer zrušiť špeciálnu prokuratúru, ktorý má v pláne vláda Roberta Fica. Prekáža jej najmä fakt, že takto závažné zmeny sú presadzované v zrýchlenom režime.
Parlament o tomto kroku rokuje v skrátenom legislatívnom konaní, čo kritizuje aj Európska únia. Brusel vyzval vládu, aby zabezpečila priebeh diskusie a vzdala sa plánu na rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry.
"Takýto krok sa javí ako politický zásah do prokuratúry," povedala Čaputová a spomenula vyjadrenia členov koalície, pričom naznačila, že môže ísť o odstránenie konkrétnych ľudí z funkcií.
Nelegitímny postup
Hlava štátu kritizuje aj zámer rušiť rozhodnutia inštitúcie spätne. "V právnom štáte ide o retroaktívny a nelegitímny postup," dodáva. Tvrdí, že zmena v skrátenom konaní je neodôvodnená.
"Neviem si predstaviť, že by som nesmerovala k uplatneniu práva veta," povedala Čaputová, ktorá má v pláne zákon zastaviť, ak by ho parlament schválil. Pripustila aj možnosť podania podnetu na Ústavný súd. "Som zvedavá, ako sa dá ústavno-právne ustáť vyňatie ochrany policajtov spod ochrany oznamovateľov. Sú to rozhodnutia, ktoré už boli vydané," povedala.
Podľa prezidentky je zrušenie ochrany elitným policajtom len zámienkou pre odstránenie konkrétnych ľudí, ktorí prekážajú koalícií spod ochrany oznamovateľov.
Tvrdí, že jej podnet na Ústavný súd je "veľmi pravdepodobný".
Korupčné kauzy
Reforma čelí veľkej kritike najmä zo strany opozície, ktorá včera zorganizovala protest pred Úradom vlády, kde sa zúčastnili tisíce ľudí. Rovnako ostro protestuje aj tretí sektor.
Vláda deklarovala zásah do špeciálnej prokuratúry už pred voľbami, kedy tieto inštitúcie Robert Fico kritizoval. Táto inštitúcia sa zaoberá najvážnejšími korupčnými kauzami, a to aj z dôb vlád Smeru.
Kabinet okrem zrušenia elitnej zložky prokuratúry navrhol aj zníženie trestov za vybrané trestné činy a v niektorých prípadoch aj za korupciu. Predlohy bez širšej odbornej debaty pripravilo ministerstvo spravodlivosti.
Celé znenie prejavu Zuzany Čaputovej:
„Na ostatnom zasadnutí vlády bol schválený a prvýkrát zverejnený návrh zmien viacerých zákonov týkajúci sa trestného práva. Všetky navrhnuté zmeny sa majú udiať v skrátenom legislatívnom konaní, a teda bez odbornej diskusie.
Súčasťou navrhovanej zmeny je zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Táto inštitúcia vznikla pred takmer 20 rokmi za účelom boja s organizovanou kriminalitou a korupciou. Dôvodom vzniku tohto úradu bola okrem iného špecializácia na uvedené formy trestnej činnosti a vo výsledku zefektívnenie činnosti pri postihovaní týchto skutkov. Zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry predstavuje výraznú zmenu fungujúcej schémy orgánov na presadzovanie spravodlivosti.
Vládna koalícia navrhuje prerozdeliť agendu Úradu špeciálnej prokuratúry medzi krajské prokuratúry. Samotná rada Rada prokurátorov, tvorená reprezentantmi Krajských prokuratúr, však tvrdí, že tento krok by viedol k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Zároveň Rada prokurátorov citujem „dôrazne odmieta, aby k takýmto zásadným zmenám právnej úpravy v oblasti trestného práva dochádzalo skrytým spôsobom, teda vynechaním štandardného legislatívneho procesu.“
V kontexte navrhovanej zmeny sa nedajú prehliadnuť ani vyjadrenia mnohých koaličných politikov. Sú nimi kritické postoje k osobe na čele špeciálnej prokuratúry, a tiež k niektorým prokurátorom ÚŠP, ktorý oni sami uvádzajú ako jeden z motívov zrušenia špeciálnej prokuratúry.
Takýto krok sa javí ako účelový a neprípustný personálny zásah zo strany politickej moci do fungovanie prokuratúry.
Vládny návrh zmien oslabuje aj ochranu oznamovateľov korupcie. Z právnej ochrany vyberá jednu celú profesijnú skupinu, príslušníkov policajného zboru, a to len preto, aby bola odňatá ochrana konkrétnym vyšetrovateľom.
Navyše, zákonom by sa mali zrušiť už aj vydané rozhodnutia v individuálnych veciach, čo predstavuje v právnom štáte retroaktívny a nelegitímny zásah do nadobudnutých práv oznamovateľov protispoločenskej činnosti. Návrh tiež prináša významnú zmenu statusu oznamovateľa protispoločenskej činnosti, ktorá by znamenala výrazné oslabenie právnej ochrany ľudí, a skôr ich odradí, ako by ich motivovala k odhaleniu takejto činnosti.
Ďalšou oblasťou predloženého návrhu je úprava sadzieb viacerých trestných činov. Predkladatelia sa pritom odvolávajú na potrebu zosúladiť výšky trestov s trendami trestnej politiky v štátoch Európskej únie, pretože by nám údajne malo hroziť konanie pred Súdnym dvorom Európskej únie.
Zároveň však Európska prokuratúra už na základe predbežnej analýzy vládneho návrhu skonštatovala, že niektoré z navrhovaných zmien by už neboli schopné zabezpečiť, aby trestné činy proti rozpočtu EÚ boli na Slovensku trestané účinnými, primeranými a odrádzajúcimi trestnými sankciami. Európska únia totiž vyžaduje, aby za podvody na eurofondoch hrozili odrádzajúce tresty. Vystavujeme sa tým aj potenciálnemu riziku pozastavenia eurofondov.
Vážení občania,
predložený vládny návrh predstavuje zásadné zmeny v oblasti trestného práva, ktoré sa majú udiať bezdôvodne rýchlym spôsobom, bez dostatočnej odbornej prípravy, a bez komunikácie s laickou aj odbornou verejnosťou, vrátane prokurátorov. Argumenty, ktoré vládna koalícia na skrátené legislatívne konanie uvádza, takýto postup podľa môjho presvedčenia neodôvodňujú. Takto závažné zmeny prijímané v skrátenom legislatívnom konaní považujem za postup v rozpore s princípmi právneho štátu.
Napokon aj Európska komisia vyzvala vládu Slovenskej republiky, aby nepokračovala v tomto procese bez dôkladného zváženia a neuchýlila sa k zrýchlenému postupu bez riadnej a dôkladnej konzultácie so zainteresovanými stranami.
Toto je iba niekoľko, avšak dostatok, dôvodov na to, aby sme zišli z kratšej cesty. A akékoľvek závažné legislatívne zmeny v oblasti trestného práva, vždy podrobili dôkladnej analýze a umožnili viesť odbornú diskusiu v riadnom legislatívnom procese.“