Viaceré významné trestné veci v dozore prokurátorov Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) budú v prípade schválenia novely Trestného zákona premlčané. Upozornil na to špeciálny prokurátor Daniel Lipšic. Ako príklad uviedol kauzu Gorila či Mýtnik 3. Spolu s ďalšími prokurátormi ÚŠP namietal výrazné znižovanie trestných sadzieb a kratšie premlčacie doby. Chýba im poctivá odborná diskusia k návrhu.
"Moja rečnícka otázka je, či je v legitímnom záujme zákonom takto drasticky zasiahnuť do prebiehajúcich trestných konaní, ktoré budú musieť byť aj voči vplyvným oligarchom zastavené z dôvodu skracovania premlčacích dôb a znižovania trestných sadzieb," vyhlásil Lipšic.
Horná hranica desať rokov
Ako komentoval, v princípe všetky korupčné trestné činy a všetky ekonomické trestné činy bez ohľadu na ich rozsah budú mať hornú hranicu trestnej sadzby maximálne desať rokov a v každom jednom prípade bude možné uloženie peňažného alebo podmienečného trestu odňatia slobody.
V súvislosti s trestom prepadnutia majetku upozornil, že aj už vyhlásené konkurzné konania, kde ešte majetok nie je speňažený, sa sa budú musieť prerušiť a súd bude opäť rozhodovať, či sú splnené podmienky, pričom v mnohých prípadoch to vzhľadom na nález Ústavného súdu nebude možné. Napríklad v prípade odsúdeného Ladislava Bašternáka by sa tak majetok mohol v prípade odobrenia novely vrátiť pôvodným majiteľom.
Špeciálny prokurátor si myslí, že materiál nepripravovali legislatívne útvary ministerstva spravodlivosti. Poukázal na nezrovnalosti napríklad pri argumentoch týkajúcich sa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Odmieta tiež vyjadrenia, že špeciálne prokuratúry sú len v niekoľkých krajinách, skôr na Balkáne. Špecializované zložky prokuratúry podľa neho existujú vo väčšine Európskej únie.
Lipšic tiež zdôraznil, že neexistuje žiadny nález Ústavného súdu, ktorý by vo veci príslušnosti špeciálnej prokuratúry konštatoval, že bolo trestné stíhanie vedené nedôvodne. Dementoval zároveň vyjadrenie, že sa vplyvom zmien v zákonoch nezastaví ani jedno trestné stíhanie.
Ozvali sa aj ďalší prokurátori
Prokurátor Ondrej Repa volá po odbornej diskusii so zapojením všetkých dotknutých subjektov. "Dojem z toho zákona je taký, že viacero ustanovení je tam šitých na konkrétne kauzy," dodal prokurátor Matúš Harkabus. Prokurátor Vladimír Kuruc doplnil, že na krajské prokuratúry by sa malo presunúť vyše tisíc trestných vecí.
Prokurátor Ladislav Masár upozornil, že nová legislatíva spôsobí, že prokurátori, ktorí sa roky špecializovali na korupčné trestné činy, svoju agendu stratia a dostanú ju tí, ktorí sa s ňou nikdy nestretli. Namieta tiež argument o preplnených väzniciach.
Myslí si, že stav nespôsobujú páchatelia závažnej korupčnej trestnej činnosti alebo ekonomickej trestnej činnosti riešení v kompetencii ÚŠP. Za neobhájiteľné považuje Masár, aby sa korupcia verejných činiteľov postihovala nižšími trestami a platili aj kratšie premlčacie doby.
Prokurátori sa tiež zhodli, že sa nebránia precizovaniu ustanovení týkajúcich sa spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov. Namietajú však napríklad lehoty na vyhotovenie záznamov.
Novela Trestného zákona, ktorá obsahuje aj návrh na zrušenie ÚŠP, je v súčasnosti v Národnej rade. Parlament by ju mal prerokovať v skrátenom legislatívnom konaní.