Už pri príchode do triedy prváčikov na Sokolíkovej ulici v Bratislave bolo jasné, že vyučovanie prebieha inak, ako ho poznáme. Deti nesedia v laviciach a nepočúvajú učiteľku, ktorá im 45 minút opakuje, ako si majú niečo zapamätať. Naopak, sedia v kruhu na koberci, diskutujú a nové veci sa učia hravou formou.
Nachádzame sa na jednej z 39 škôl na Slovensku, ktoré od začiatku tohto školského roka testujú novú kurikulárnu reformu. Tá by mala v žiakoch vybudovať kreativitu, čítanie s porozumením, tímového ducha, tvorivosť, kritické myslenie, úctu k iným ľuďom, logiku a popritom všetkom zachovať hravosť. A presne tak vyzeral celý vyučovací deň.
„Nový systém vzdelávania je určite dobrý. Do projektu sme išli preto, lebo sme zistili, že nám dáva určitú slobodu a hlavne sa zameriava na žiaka,“ povedala nám riaditeľka školy Daniela Ďurkovská.
Podľa riaditeľky deti ani netušia, že sa vzdelávajú a berú to ako hru. Pritom vraj toho stihnú oveľa viac ako pri tom staršom spôsobe, ktorým sme si všetci prešli: „Deti aj učitelia sú šťastnejší.“
Prekvapenie hneď na úvod
Do školy sme prišli v stredu, ktorá je tu najzaujímavejším dňom v týždni. O to viac, že posledná januárová streda bola zároveň aj o odovzdávaní vysvedčení, a tak si škola pre žiakov pripravila karnevalový deň. Malí žiaci mali na sebe kostýmy kráľa, ježibaby, mačky, princeznej, spidermana či Aladina. Jedna zo žiačok má oblečený dres Christiana Ronalda vrátane treniek a kopačiek. „Lebo ho mám veľmi rada,“ vysvetľuje prváčka.
Deti ráno najskôr hádajú, kto je za čo prezlečený. Následne dostávajú otázky od učiteľky, nad ktorými rozmýšľajú, diskutujú a snažia sa nájsť zmysluplnú odpoveď. Kráľ na otázku, kto za neho vládne, keď je vo svete ľudí, odpovedal, že jeho žena. Keďže bola v triede aj kráľovná, žiaci začali diskutovať, kto ešte v rozprávkovom kráľovstve zostal.
Vtom prídu do 1. B na návštevu deti z 1. A, medzi ktorými sa nachádza žiak s dresom Messiho. Prváčka a aj chlapček dostanú otázku, či môžu byť na seba zlí, lebo každý má rád iného futbalistu. Odpoveď od oboch je jednoznačná: „Nie. Musíme sa rešpektovať a byť k sebe dobrí.“
Deti po odchode 1. A prešli na skupinovú tvorivú hru. Nie, žiaci si nevyberali, s kým vytvoria tímy. Tie boli určené na základe toho, akej farby gombík si kto vytiahol z nepriehľadného vrecúška. „Tak si nájdu cestu aj k tým, s ktorými nie sú až takí kamaráti. Aj v živote je to tak, že človek spolupracuje aj s kým nie je najlepší kamoš,“ vysvetlili učiteľky. Pri žrebovaní mali prednosť dámy, teda v tomto prípade dievčatká.
Výučba v 1. A prebiehala podobným uvoľneným štýlom. Žiaci mali v triede aj zaujímavý motivačný prvok, ktorý využívajú počas celého školského roku. Na nástenke má každý z nich papierový úľ, na ktorý dostávajú po splnení úloh pečiatku včeličky. Za 10 pečiatok dostanú jeden žetón. Ak ich nazbierajú päť, dostanú zaslúženú odmenu.
Za každú nesplnenú úlohu alebo doma zabudnutú pomôcku sa im jedna včielka preškrtne. „Ak získajú päť žetónov, môžu sedieť celý týždeň pri kom chcú, alebo byť hlavným pomocníkom učiteľky,“ povedala triedna učiteľka 1. A Katarína Wresnig. Podotkla tiež, že deti majú takýmto hravým spôsobom aj základy finančnej gramotnosti.
Ako na čítanie s porozumením
Skupinky v triedach potom skladali postrihané obrázky šaša a následne ich lepili na väčší papier. Ako tretí krok mali okolo šaša dokresliť to, čo sa im k obrázku hodilo. Triedna učiteľka 1. C Veronika Matušeková a aj 1. B Bronislava Palugová nechali po splnení úloh každý tím hovoriť, čo, ako a prečo vytvorili. Mali sa aj vyjadriť, ako sa im v tíme spolupracovalo. „Dobre, skvelo,“ boli najčastejšie odpovede.
„Hádali sme sa, lebo to už bolo veľmi prekombinované,“ povedala Lenka s tým, že potom sa nejako dohodli. Učiteľka ich za to pochválila: „Tak to má byť, treba sa porozprávať a nájsť spoločné riešenie.“ Následne prácu každého tímu hodnotili iné skupinky. Tu by ste kritiku hľadali márne. „Je to veľmi pekné, lebo…,“ znelo najčastejšie. Každý tím si napokon vybral, aký typ potlesku chce za svoju prácu. Na výber bol normálny, sovičkový, srdiečkový a mušličkový.
Jedno dievčatko a aj chlapček sa dokonca aj na deň rozdávania vysvedčení pripravili obzvlášť a predniesli prezentáciu knižky, ktorú si prečítali. Po opise, o čom je dej rozprávky, dostali od pani učiteľky otázku, v čom sú knižky poučné.
Prvá odpoveď bola, že je podstatné skamarátenie sa. „Treba počúvať maminu, aby som sa v obchode nestratila, a keď sa to stane, tak si musím spomenúť, čo mi povedala. Že mám ísť k pokladnici a tam čakať,“ zhrnul malý čitateľ so spolužiakmi. „Áno, aj takto sa učí čítanie s porozumením,“ povedala Matušeková.
Riaditeľka nám po vyučovaní prezradila, že jedným z problémov detí je práve čítanie s porozumením. Škola však začne onedlho používať čerstvo zakúpený softvér Kubo, čo je vlastne internetová knižnica. Chcú tak zvýšiť čitateľskú gramotnosť žiakov. „Každé dieťa si môže vybrať knihu, ktorá ho zaujme,“ dodala riaditeľka.
„V stredu mávame bádateľský deň. Nie je matematika ani slovenčina. Je to kreatívny blok, kde sa skúma, báda, experimentuje. To sú to veľmi pekné dni. Deti tvoria projekty. My sme po tomto dni unavené, ale šťastné,“ hovoria spoločne učiteľky.
Hravá metóda
Každý jeden prvák sa musí naučiť čítať, písať a počítať. To je pre nich základ. Aj učenie písmen sa však deti po novom učia hravou formou. Na Sokolíkovej škole majú na to množstvo metód, ako je skladanie písmen. Učia sa aj pomocou obrázkov, na ktorých sú písmená, ktoré deti skladajú do viet.
„Ide o to, aby tie úlohy prešli celým telom. Ab...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.