O výstavbe nových univerzitných nemocníc na bratislavských Rázsochách a v Martine v rámci plánu obnovy sa rozhodovalo bez vecných podkladov. Ukázala to kontrola pripravenosti realizácie projektov Najvyšším kontrolným úradom.
"V konečnom dôsledku rozhodnutia vlády neboli v týchto prípadoch urobené na základe vecných a odborne podložených materiálov, na základe poznania realizačných projektov, ale viac-menej išlo len o politické rozhodnutie," skonštatoval predseda úradu Ľubomír Andrassy.
Ako poukázal, pri rozhodovaní vlády boli oba projekty v nízkom štádiu rozpracovanosti a existovali len prediktívne, odhadované rozpočty, ktoré nezohľadňovali reálne investičné náklady a neexistoval ani podrobný časový harmonogram súvisiaci s výstavbou nemocníc.
Ministerstvo zdravotníctva pri kontrole však argumentovalo, že v júli 2022 došlo k zaradeniu výstavby oboch nemocníc medzi projekty financované z plánu obnovy na základe odborných záverov ich hodnotenia externou spoločnosťou.
Ak by boli v procese rozhodovania vyžadované od kompetentných zamestnancov ministerstva všetky zásadné informácie, tí, ktorí rozhodovali, by podľa kontrolórov dospeli k záveru, že minimálne bratislavský projekt Rázsochy nie je možné v rámci pravidiel plánu obnovy realizovať a martinský projekt by obsahoval sériu významných rizík ohrozujúcich jeho úspešnú realizáciu.
"Vláda by mala aj na základe našich zistení urobiť komplexnú analýzu realizovateľnosti investičných projektov zaradených do plánu obnovy a prípadne rozhodnúť o presmerovaní financií pri projektoch, ktoré nie sú dostatočne pripravené. Čas na zmenu a následne na spustenie a ukončenie významných infraštruktúrnych, ekologických či rozvojových projektov z európskeho plánu obnovy sa totiž rýchlo kráti," upozornil predseda NKÚ.
Pri kontrole sa tiež ukázalo, že rezort zdravotníctva porušil zákon o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti, keď nedodržiaval pri projekte Rázsochy ani plnenie krízových opatrení.
Podľa úradu preto treba zvážiť aj novelizáciu zákona, aby sa jasne stanovili časové lehoty pri zavádzaní a následne manažovaní krízových opatrení. "Na základe našich zistení môžeme konštatovať, že fatálne zlyhala príprava projektových dokumentácií, krízové riadenie a úplne absentovali základné nástroje vnútornej kontroly," dodal Andrassy.
Kontrolóri tiež zistili, že ministerstvo zdravotníctva nemá personálne a odborné kapacity na riadenie veľkých investičných projektov.
Za najzávažnejšie zistenie v rámci riadenia strategického projektu označili, že v rámci rezortu paralelne prebiehalo niekoľko náročných procesov, ktoré v konečnom dôsledku zastrešovala len jedna osoba.
"Národná autorita pre externú kontrolu odporúča vláde, aby zaviazala ministerstvo zdravotníctva vytvoriť osobitnú organizáciu, napríklad ako to funguje v rámci rezortu dopravy, hospodárstva či životného prostredia, ktorá bude profesionálne zabezpečovať projektovú prípravu, inžiniering a taktiež realizáciu veľkých projektov," dodal šéf NKÚ.
V súvislosti s plánovanou výstavbou v bratislavskej lokalite Rázsochy odporúča úrad vedeniu ministerstva zdravotníctva, aby sa v rámci vnútorného auditu komplexne posúdili otázky zákonného a hospodárneho využitia štátnych prostriedkov. Na základe výsledkov kontroly by mohla byť vyvodená osobná zodpovednosť voči tým, ktorí pri príprave zlyhali.
Ako poukázali, len v rokoch 2017 až 2023 sa na projekt vynaložilo bezmála 24 miliónov eur. Na výstavbu národnej nemocnice v Bratislave malo ísť z plánu obnovy viac ako 280 miliónov eur, ale tento zámer sa nepodaril naplniť. Financie sa presmerovali na výstavbu nemocnice F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici.