Pri novele Trestného zákona podľa ministra spravodlivosti Borisa Suska (Smer-SD) existovali dôvody na skrátené legislatívne konanie. Rozhodnutie prezidentky podať novelu na Ústavný súd však rešpektuje. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva spravodlivosti Lucia Hurajtová.
"Hlavným dôvodom rozhodnutia prezidentky má byť neodôvodnenosť schvaľovania uvedeného právneho predpisu v skrátenom legislatívnom konaní. Tento argument však neobstojí pri pohľade na zákony, ktoré podpisovala prezidentka v období predchádzajúcich vlád, pritom takých zákonov boli desiatky a napriek deklarovaným výhradám k legislatívnemu procesu ich podpísala a nenapadla na Ústavnom súde, ani sa nesnažila zabrániť ich účinnosti," reagoval Susko.
Postoj prezidentky ho neprekvapil. Považuje ho za pokračovanie jej ochrany špeciálnej prokuratúry a trestne stíhaných vyšetrovateľov.
"V tejto téme prezidentka už dávno stratila akýkoľvek nadhľad. Nadstraníckosť a snahu o objektívnosť, jej vyjadrenia takmer doslova splývajú s rétorikou strany, ktorej bola podpredsedníčkou, a ďalších strán súčasnej opozície," doplnil. Tvrdí, že pri premlčacích dobách prezidentka tým, že podpísala zákon, potvrdila, že v skutočnosti jej nejde o podstatu problému, ale iba o čisto politický súboj.
Prezidentka v piatok informovala, že podá novelu Trestného zákona na Ústavný súd. Zároveň bude žiadať pozastavenie účinnosti tohto zákona, kým súd nerozhodne.
Novelu schválili poslanci parlamentu minulý týždeň. Legislatíva počíta so zrušením Úradu špeciálnej prokuratúry. Má takisto dôjsť k viacerým zmenám pri trestných sadzbách, hraniciach škôd pri majetkovej trestnej činnosti aj k úprave premlčacích lehôt. Parlament o novele rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.