Zuzane Čaputovej v priebehu funkčného obdobia klesala dôveryhodnosť. FOTO: TASR/J. Novák

Slušná, ale málo rázna. Mandát Zuzany Čaputovej sa blíži ku koncu. Aká bola prezidentka?

Zuzana Čaputová ešte ako občianska aktivistka čelila mafiánovi Marianovi Kočnerovi pri kauze pezinskej skládky. Zaslúžila sa aj o zrušenie Mečiarových amnestií.
V prezidentských voľbách kandidovala s cieľom spájať, zabezpečiť dôstojnú starobu a dôveru v právny štát.
Až do júna 2022 viedla rebríčky dôveryhodnosti politikov, v septembri 2020 jej podľa prieskumu agentúry Focus dôverovalo 66 percent opýtaných.
Jej predchodcovi Andrejovi Kiskovi ku koncu mandátu v prieskumoch verejnej mienky dôveryhodnosť klesala. V júni 2019, keď prebehla inaugurácia novej hlavy štátu, Kiskovi dôverovalo necelých 32 percent ľudí. Napríklad Ivan Gašparovič odchádzal ku koncu mandátu so 48-percentnou dôveryhodnosťou.

Do prezidentského paláca prišla pred piatimi rokmi ako nováčik bez skúseností z veľkej politiky. Dnes ju vládny Smer nazýva americkou agentkou, za čo Zuzana Čaputová premiéra Roberta Fica aj zažalovala.

Končiaca prezidentka vo funkcii viackrát ukázala, že v zlomových momentoch vie zareagovať, naposledy napríklad pri novele trestných kódexov.

Za svoj mandát zažila päť rôznych vlád. Vymenovala tiež prvý slovenský úradnícky kabinet po konci koalície Eduarda Hegera. No nechala sa zatiahnuť aj do spravodajských hier SIS, kým ju viedol Michal Aláč.

Mandát prvej slovenskej prezidentky sa blíži ku koncu. Ako sa odrazilo na jej dôveryhodnosti vymenovanie niekoľkých vlád, útoky politikov či pandémia koronavírusu? HN spravili prierez jej funkčným obdobím.