Poslanec Národnej rady Igor Matovič (Slovensko, KÚ, Za ľudí) navrhol pozmeňujúcim návrhom k novele Trestného zákona úplné zrušenie premlčacích lehôt pri vraždách, znásilneniach a sexuálnych činoch voči maloletým deťom. Poukázal na to, že takéto pravidlo majú aj v Maďarsku či vo Veľkej Británii.
Koalíciu vyzval, aby návrh schválila ako gesto ospravedlnenia voči ženám. Uviedol to v stredajšej diskusii k novele, ktorá je v druhom čítaní.
Novela predpokladá uplatňovanie doterajších premlčacích lehôt 20 rokov pri trestných činoch, ako je znásilnenie či sexuálne zneužívanie.
"Práve aplikačná prax poukázala na skutočnosť, že obete týchto trestných činov sa často odhodlajú na nahlásenie takýchto trestných činov až po uplynutí terajšej premlčacej lehoty. Preto veľa obetí zostáva bez akéhokoľvek zadosťučinenia a páchatelia zostávajú nepotrestaní a pokračujú v páchaní trestnej činnosti," argumentoval v parlamente Matovič.
Predsedníčka poslaneckého klubu KDH Martina Holečková pripomenula, že vrátenie premlčacích lehôt na pôvodnú úroveň má zásadný význam z hľadiska spravodlivosti, ochrany obetí, ako aj zvýšenia účinnosti trestnoprávneho systému. Dodala, že to poskytne obetiam viac flexibility aj podpory a páchateľov znásilnenia bude možné efektívnejšie identifikovať, stíhať a potrestať.
Poslankyňa Beáta Jurík (PS) pripomenula, že sexuálne a sexualizované násilie patrí medzi najmenej nahlasované trestné činy. Jurík vo svojom vystúpení uviedla konkrétne prípady obetí znásilnenia.
Poukázala na to, že obete majú veľmi nízku dôveru v kompetentné orgány. Stretávajú sa s rodovými stereotypmi či nevhodným prístupom.
Jurík takisto spomenula prípady páchateľov, ktorým je zverená starostlivosť o deti. Pri týchto činoch je podľa nej nezanedbateľná miera recidívy. Myslí si, že pri týchto prípadoch je potrebné mať dostatočnú premlčaciu lehotu alebo nemať premlčaciu lehotu vôbec, pretože keď deti zažijú traumatizujúcu udalosť, spomienky vytesnia.
Poslankyňa zdôraznila, že znásilnenie je obrovský útok na človeka a vyvoláva pocit hanby. Túto novelu považuje Jurík za víťazstvo opozičných poslankýň, ale hlavne za víťazstvo "všetkých žien, obetí a preživších tohto ohavného činu".