Cesta pacienta nie je pri onkologických ochoreniach vždy rovnaká, upozorňuje viceprezidentka pacientskej asociácie Elena Marušáková. FOTO: ZDN

Cesta onkologického pacienta k liečbe je u nás zdĺhavá. Odborník opisuje, ako nám pomôže umelá inteligencia

Snahou lekárov na Slovensku je potvrdiť diagnózu, ktorá je najpravdepodobnejšia.
Mnohí onkologickí pacienti preto chodia mesiace meniť antibiotiká s tým, že majú len chrípku alebo zápal močového mechúra.
V zahraničí je však už iný trend, najskôr sa vylučujú diagnózy, ktoré ohrozujú životy.
Máme málo pľúcnych lekárov, aj onkológov ubúda.
Umelá inteligencia by mala zásadne skrátiť cestu pacienta aj znížiť počet úmrtí.

O rakovine sa hovorí najmä pri príležitostiach, akým bol napríklad nedávno Deň narcisov. Odborníci pri nej upozorňujú na to, že na Slovensku trvá cesta pacienta od chvíle diagnostikovania až po začatie samotnej liečby pridlho. Kým pre niekoho je to len smutné konštatovanie, pri ktorom pocíti súcit voči pacientom a ich rodinám, iného to zasiahne oveľa hlbšie. Zažil to Silvester Vontszemü, hoci nie priamo na vlastnej koži, ale aj prípad svokry mu úplne postačil.

„Svokru diagnostikovali v marci 2020, ale už vtedy mala metastázy,“ spomína si. Pamätá si, ako boli všetci presvedčení, že nad ochorením zvíťazí. Presne vie aj to, aká to bola bezmocnosť. A trochu aj hnev. Jeho svokra sa totiž dožadovala komplexného vyšetrenia už dlho, ale nikto jej nevyhovel. Schudla, ale ani tomu nikto neprikladal význam, naopak, diabetológ sa z toho tešil, a keď mu opakovane prízvukovala, že jej telo slabne, nevnímal ju.

„A pritom stačilo urobiť len sono brucha. Keď ho potom konečne urobili, uvideli tam nádor,“ hovorí. Pre svokru, tak ako pre mnohých iných, bolo už neskoro, keď sa začala liečba. Metastázy rástli, chemoterapia nezaberala, až napokon svokra v marci tohto roka zomrela.