Pre dieťa sa nenašlo miesto v škôlke, žiak sa bifľuje poučky, ktorým nerozumie, stredoškolák má slabé uplatnenie v praxi a študent univerzity býva v otrasných podmienkach. Aj to je neraz realita slovenského vzdelávania.
Už predchádzajúci ministri školstva Branislav Gröhling, Ján Horecký a Daniel Bútora však pracovali na zmenách. Súčasný šéf rezortu a zároveň nominant Hlasu Tomáš Drucker v ich snahách pokračuje, pričom prišiel aj s ďalšími vlastnými víziami.
Dôležitou zmenou vo vzdelávacom procese je kurikulárna reforma, ktorú začali už jeho predchodcovia. Vďaka nej sa žiaci základných škôl začínajú učiť hravou formou. Výsledkom má byť väčšia tvorivosť, logické a kritické myslenie či iniciatívnosť. Aktuálne je do projektu zapojených 39 škôl a od septembra ich malo byť do 200. Rezort to však umožní až 442 školám.
Minister sa tiež snaží, aby čo najviac zriaďovateľov materských škôl využilo peniaze z plánu obnovy a zvýšili tak kapacity škôlok. Právo na prijatie do týchto zariadení má totiž od budúceho školského roku nárok každé dieťa, ktoré bude mať štyri roky. V nasledujúcom budú mať právo aj trojročné deti.
Vysoké školy zas postupne prechádzajú na financovanie cez takzvané výkonnostné zmluvy. Znamená to, že každá univerzita podpísala s rezortom zmluvu, na základe ktorej má plniť merateľné ukazovatele, za čo získa financie.
Drucker sa okrem toho odhodlal ku kroku, ktorú istá časť učiteľov privítala, no iná skritizovala. Zaviedli sa totiž regionálne príspevky pre učiteľov, ktoré sú od 30 po 145 eur za mesiac. Určili sa na základe životných nákladov v jednotlivých mestách a obciach, čo mnohí považovali za neférové.
HN sa detailnejšie pozreli na sériu noviniek, ktoré pripravuje ministerstvo školstva.
Žiaci nadšení nebudú
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 63% na dočítanie.
Zostáva vám 63% na dočítanie.