Mapa povodňových rizík mohla ísť na rokovanie vlády už pred trištvrte rokom. Uviedol to bývalý minister životného prostredia Ján Budaj v reakcii na žalobu Európskej komisie, ktorej čelí Slovensko pre neplnenie si povinností v oblasti povodňového rizika za predchádzajúcich vlád.

Úlohu zmapovania povodňových rizík zdedil Budaj po svojom predchodcovi Lászlóovi Sólymosovi a musel vyhlásiť novú súťaž na preskúmanie hladiny tokov. Zmapovanie podľa neho prebehlo a v roku 2023 bola mapa hotová. Sekcia vôd na ministerstve životného prostredia vypracovala okrem mapy povodňových rizík aj aktualizáciu plánu povodňových rizík a nový vodný zákon, opísal Budaj.

Otázny zisk v košickej Steelke. Huta po strate stoviek miliónov od Tarabu balansuje na hrane červených čísel

Pokračuje, že tento plán stihli ukončiť ešte pred nástupom nového ministra a začalo sa jeho verejné pripomienkovanie v rámci procesu posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie. Vyjadrovať sa k nemu mohla verejnosť, obce aj rezorty. "Pripomienkovanie je náročná záležitosť, ale pripomienkovanie verejnosti určite bolo vyhodnotené ešte do konca roku 2023, možno v prvých dňoch roku 2024, lebo to malo trojmesačný termín," skonštatoval exminister.

Slovensko malo podľa šéfa envirorezortu Tomáša Tarabu zabezpečiť aktualizáciu plánov manažmentu povodňových rizík do 22. decembra 2021. Plány však neprijalo. Taktiež nepreskúmalo a neaktualizovalo dokumenty potrebné ako podklady na prijatie plánov manažmentu povodňových rizík, teda mapy povodňového ohrozenia a mapy povodňových rizík.