Výrub všetkých stromov napadnutých lykožrútom by znamenal drastický zásah do ochrany lesov. Myslí si to exminister životného prostredia Ján Budaj. Jeho predchodca László Sólymos hovorí o návrate do minulosti. Odborné záujmy by v prípade chránených území nemali byť podľa bývalého šéfa envirorezortu Lászlóa Miklósa prebíjané politickými či developerskými záujmami.
Budaj poukázal na to, že výrub všetkých stromov napadnutých lykožrútom by znamenal drastický zásah do ochrany lesov a vzácnych biotopov. Slovensko by podľa neho stratilo bezzásahové územia. "To by bola práve opačná politika, než akú potrebuje. Prirodzené, bezzásahové územia lesov môžu byť jediným účinným nástrojom, ako u nás zabrzdiť silnejúcu dezertizáciu územia, dôsledkom ktorej strácajú obce zdroje vody, klesajú prietoky riek a vysychajú porasty, zvlášť smrekové," skonštatoval Budaj.
Rezort životného prostredia sa podľa Budaja môže oprieť o výskum odborníkov, ktorí hovoria v prospech uchovania a rozširovania bezzásahových území. Zároveň pripomenul, že pre dlhoročné uprednostňovanie ťažby dreva pred ochranou lesa je Slovenská republika sledovaná na pôde Európskej únie. "Riešením je zníženie zásahov, najmä ťažby dreva, v chránených územiach a nie opak," poznamenal.
Podľa Sólymosa ide o návrat do minulosti. Tému považoval za uzatvorenú v roku 2019, keď presadili novelu zákona o ochrane prírody. "Obávam sa, že avizované výruby v prísne chránených oblastiach budú mať fatálne dosahy na biodiverzitu v daných lokalitách. Konzervatívny lesník vníma les ako počet stromov," povedal.
Minister životného prostredia musí podľa Sólymosa vnímať celý kontext vrátane dosahov na chránené živočíchy, hniezdenie či na vodný cyklus v krajine. To je rovnako ohrozované ťažbou, najmä ak sa do lesa dostávajú ťažké ťažobné mechanizmy, podotkol. "Treba už akceptovať, že máme lesy aj v najvyššom stupni ochrany. Teda panuje zhoda, že ich chceme chrániť. To však znamená nechať prírodu, nech sa vyvíja svojím prirodzeným spôsobom, a aj lesníci pozorovaním samovývoja získavajú cenné poznatky do svojej praxe," uviedol Sólymos.
"Celkom iste som na strane, aby odborné záujmy - jedných alebo druhých - v prípade chránených území neboli prebíjané politickými, developerskými, ekonomickými a koristníckymi záujmami," povedal Miklós.
Pripomenul, že sa rozlišujú rôzne kategórie lesov a sú v nich stanovené rôzne režimy hospodárenia vrátane zásahov a ťažby dreva. Napríklad v hospodárskych lesoch je hlavným cieľom produkcia kvalitného dreva s komerčným uplatnením, kde sú zásahy človeka potrebné.
Ak je niekde vyhlásený prísny bezzásahový režim ochrany, tak ho treba dodržiavať, poznamenal Miklós. Doplnil, že tieto územia vyhlásili práve pre zachovanie prirodzeného vývoja vrátane výskytu akýchkoľvek škodcov alebo aj prirodzene vzniknutého ohňa, klimatických zmien a iných kalamít. "Príroda sa s tým postupne vysporiada a aj na miestach, kde predtým zasahoval človek, v prípade Tatranského národného parku vo forme výsadby monokultúrnych smrekových porastov, nastúpi po kalamitách prirodzený vývoj, prirodzené a ekologicky stabilné ekosystémy," podotkol.
TASR sa v súvislosti s lykožrútovou kalamitou obrátila aj na bývalých ministrov životného prostredia Petra Žigu a Józsefa Nagya, ktorí na otázky neodpovedali.
Aktívne zásahy proti podkôrnikovej kalamite avizoval terajší šéf envirorezortu Tomáš Taraba po kritike ťažby v tatranskej Kôprovej doline zo strany ochranárov. Zároveň Okresný úrad v Brezne v súvislosti s lykožrútovou kalamitou vyhlásil mimoriadnu situáciu v oblasti Horehronia.