„Za tie roky sme totálne unavení, vyčerpaní, nervózni, často vyhorení, s manželom spolu sami dvaja prakticky nikam nechodíme,“ priznáva Erika Lučeničová, mama ťažko zdravotne znevýhodneného syna Lukáša. Podobne ako mnohé rodiny, aj ich nefunkčný systém spočiatku odrezal od spoločnosti a prinútil do neustálej opatery o choré dieťa. Spomína si, ako za prvej vlády Smeru dostávala na seba a syna mesačne len 270 eur. Dnes už dospelý Lukáš poberá dôchodok, majú k dispozícii asistenčnú pomoc a rodine pomáha najmä pravidelný príjem hlavy rodiny.

„S Lukášom nerehabilitujeme, takže na to nemíňame peniaze, lebo uňho je dôležitá metabolika, aby teda nevracal a nehnačkoval,“ vysvetlí. Synovi tak musí denne pripravovať špeciálnu stravu. „Nemôžeme s ním nikam ísť, maximálne do Chorvátska autom, je takou našou guľou na nohe, ale zvykli sme si,“ hovorí vyštudovaná ekonómka, ktorá napriek neľahkému osudu nestráca optimizmus.

„Máme obrovské šťastie, že Lukáško je naše slniečko, rozpráva, vidí, je spokojný a milý, na nič sa nesťažuje, má rád ľudí a hlavne už za posledné roky v noci dobre spí, čo je hlavný predpoklad, aby rodičia ostali pri zmysloch,“ predostrie príbeh rodiny, ktorej syn má tri ťažké zdravo...