Ako celkovo vnímate úroveň spolupráce v rámci cestovného ruchu medzi Slovenskom a Poľskom?
Predovšetkým pohraničná spolupráca funguje bezchybne a podobne ako medzi Českom a Poľskom. Cezhraničné projekty môžu lepšie dosiahnuť na financie pre spoločné akcie v rámci euroregiónov, čo sa aj deje. Iná situácia panuje v oblasti mimo pohraničia a jedným z najvýraznejších negatívnych činiteľov cestovania medzi Poľskom a Slovenskom je minimálne dopravné spojenie medzi oboma štátmi. Samozrejme, príčinou je najmä horské pásmo tiahnuce sa pozdĺž hraníc, ktoré si na vybudovanie lepších spojení žiada viac peňazí z rozpočtov oboch krajín.
Prečo má podľa vás zmysel udržiavať spoluprácu medzi Slovenskom a Poľskom?
Cestovný ruch má veľký hospodársky potenciál pre rozvoj mnohých miest a regiónov a tiež zamestnanosť. Pokiaľ k tomu pridáme blízkosť našich západoslovanských jazykov a to, že veľa ľudí má často fóbiu z cestovania kvôli neznalosti cudzích jazykov, trojuholník Slovensko – Poľsko – Česko je perfektnou voľbou pre začínajúcich alebo menej mobilných turistov. Na jednej strane nás spája podobné historické a kultúrne prostredie, na druhej strane ponúka každá z našich krajín iný typ pamiatok, športového vyžitia či gastronomických zážitkov.
Zastupujete Poľskú turistickú organizáciu s pobočkou v Prahe. Je pre tento región prospešné, keď sa združujú viaceré krajiny?
Naša organizácia sa zaoberá propagáciou Poľska v Česku a na Slovensku, ale s kolegami z Czech Tourism a zo Slovakia Tourism sa, samozrejme, poznáme a bavíme sa o všetkých možných témach. Snažíme sa postupne Poľsko dostať do českých a slovenských médií za pomoci výjazdu novinárov do rôznych poľských regiónov. Ale aj na základe ďalších spoluprác, napríklad s blogermi, influencermi alebo našou prítomnosťou na konferenciách cestovného ruchu či cestovateľských festivaloch v Česku aj na Slovensku.
Čo spolupráca prináša jednotlivým štátom?
Na prvom mieste by som mal asi uviesť, že nemalé ekonomické výhody pre štát, v ktorom turisti míňajú peniaze, ale dovoľte mi byť trochu poetickejší. Poznávanie sveta a rôznych kultúr osobne beriem od detských rokov ako absolútnu fascináciu našou planétou, v mojom prípade dokonca spojenú s prácou. V prípade Poľska to trvá už viac ako štvrť storočie. Mám veľa priateľov, ktorí to majú podobne a pre ktorých je cestovanie a objavovanie nových miest nekonečnou životnou vášňou.
Turisti často cestujú k moru či do veľkých miest. Vnímate zo strany návštevníkov záujem aj o stredoeurópsky región a možno aj menej známe atrakcie?
Poľsko je často opisované ako štát, ktorého severnú hranicu tvorí more, na juhu sú to hory a okrem toho je pár zaujímavých miest. Napríklad metropoly typu Varšava, Krakov, Poznaň alebo Vroclav. Pre začínajúceho cestovateľa je to určite dobrý plán, pre skúsenejšieho rozhodne nevystačí. Zatiaľ čo v Česku a na Slovensku sa dajú ľadovcové jazerá spočítať na prstoch oboch rúk, v Poľsku je ich vyše 7-tisíc. Českým a slovenským turistom tak ponúkajú stále neodkrytý rekreačný a športový potenciál spojený napríklad s rybou gastronómiou. Východné Poľsko, kam budú mať Slováci vďaka výstavbe cestného spojenia Via Karpatia čoskoro priamy prístup, je absolútny unikát s pravoslávnymi a gréckokatolíckymi chrámami, moslimskými mešitami, so synagógami alebo v našej časti Európy s neznámou kuchyňou. A takto by som mohol pokračovať o ďalších poľských regiónoch. Pre lepšiu predstavu dodávam, že Poľsko je približne osemkrát väčšie ako Slovensko a štyrikrát väčšie ako Česko.
Ktoré lokality sú v rámci Slovenska a Poľska podľa vás pre turistov najviac atraktívne?
Na prvom mieste sa dlhodobo objavuje Zakopané, poľské Tatry a Krakov. Ďalšie miesta závisia od toho, z ktorej časti Slovenska turisti pochádzajú. Zo západného Slovenska je vcelku jednoduché dôjsť autom alebo vlakom cez Moravu do Sliezska a následne cez Lodž až k Baltu alebo do Varšavy. Z východu, konkrétne z Košíc, je možné od minulého roka päťkrát týždenne doletieť do poľského hlavného mesta a odtiaľto do ďalších poľských i svetových miest.
Z Bratislavy, bohužiaľ, do Poľska nedoletíte, najbližšie letecké spojenie je z Viedne. Nie je to ideálne, ale slovenskí novinári na naše presstripy z Viedne lietajú, pretože iné riešenie jednoducho nie je.
Aké lokality, naopak, patria k tým, ktoré majú potenciál a návštevníci ho zatiaľ neobjavili?
Slováci sa vzhľadom na vzdialenosti veľmi nepozrú na západ Poľska a Česi na východ smerom k ukrajinským a bieloruským hraniciam. Obe lokality sú pritom mimoriadne zaujímavé. Západné Poľsko s metropolou Poznaň ponúka tisíce jazier, vínne oblasti a pre gurmánov niekoľko unikátnych produktov vrátane netradičného druhu piva Grodziskie a, samozrejme, baltských pláží. Východné Poľsko zas prekvapí prekrásnou prírodou, multikulturalizmom, jazernými oblasťami a turisticky atraktívnym heslom slow life, čiže štýlom, ktorý presadzuje pokoj a neponáhľanie sa.
Akými spôsobmi sa tento potenciál dá napĺňať? Aké aktivity by k tomu dopomohli?
Prvé magické slovo je marketing, druhé šeptanda. To je základ našej práce. Pokiaľ sa nám na základe našich kampaní podarí dostať Slovákov a Čechov do Poľska, našu prácu robíme dobre. Zároveň dúfame v to, aby ju robili dobre aj kolegovia alebo podnikatelia priamo v daných lokalitách. Ak sa turistom v Poľsku páči, vrátia sa domov a budú o tom hovoriť. Čiže to je spomínaná šeptanda, ktorá je nemenej dôležitá.
Investujeme v rámci stredoeurópskeho regiónu dosť do cestovného ruchu?
Na to nie je jednoznačná odpoveď. Existuje však mnoho miest na svete, kde zohráva cestovný ruch hlavnú úlohu ekonomiky, stredná Európa k nim však podľa mňa nepatrí. To nie je negatívne ani pozitívne hodnotenie, jednoducho realita.
Medzi Poľskom a Slovenskom funguje projekt Interreg dotovaný z európskych financií. Ten sa zaoberá aj cestovným ruchom. Sú takéto iniciatívy pre rozvoj turizmu prospešné?
Áno, som o tom presvedčený, ale zároveň vidím obrovské rozdiely medzi našimi národmi. V Česku a na Slovensku sme európske peniaze využili len sčasti. A nemyslím len Interreg, ale všeobecne akékoľvek projekty. Poľsko využilo financie vo všetkých sférach na maximum. Osobne vidím rozdiel v našich mentalitách – Poliaci sú v podobných projektoch oveľa ambicióznejší, čo samo osebe znamená väčšiu šancu na úspech. Ten sa napokon dostavil v podobe turistickej infraštruktúry 21. storočia, ktorú v Poľsku vidieť takmer na každom kroku. Na rozdiel od Česka alebo Slovenska.
Politická situácia medzi Slovenskom a Poľskom sa z času na čas mení a medzi predstaviteľmi vlád panujú všelijaké nálady. Má to vplyv na spoluprácu v rámci cestovného ruchu?
Nie som politik a do podobných úvah sa nepúšťam. Ak pod politiku schováme napríklad rôzne ceny potravín v pohraničí, potom to asi môžeme považovať za určitú formu cestovného ruchu, na ktorú má vplyv aktuálny stav ekonomiky a, samozrejme, aj kurz eura oproti korune a zlotému. To sú však veci, ktoré sa menia v horizonte mesiacov.