Účelom schválenej novely Trestného zákona je najmä ochrana záujmov Slovenskej republiky. Minimalizujú sa riziká, že by Slovensko mohlo prísť o akékoľvek zdroje z Únie. Na utorkovej tlačovej konferencii to po schválení legislatívy Národnou radou povedal minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD).
Zdôraznil, že trestné sadzby sú rovnaké vo vzťahu k slovenským a aj k európskym peniazom. "Nemenia sa, aby boli inak pre účely finančných záujmov Únie a nášho domáceho poriadku," povedal s tým, že o výške trestnej sankcie rozhoduje súd.
"Táto schôdza bola práve preto, lebo slovenská opozícia robí v Bruseli politiku proti Slovensku," tvrdil podpredseda ústavnoprávneho výboru Tibor Gašpar (Smer-SD).
Opozícia podľa neho podsúva skreslené informácie a dezinformácie, na základe ktorých Európska komisia prichádza s rôznymi požiadavkami, "ktoré buď máme dávno riešené aj v našom trestnom práve, alebo sú nad rámec toho, čo sa požaduje od iných členských krajín Únie".
Poslanec Richard Glück (Smer-SD) na tlačovej konferencii avizoval, že na septembrovú parlamentnú schôdzu by mohli zaradiť uznesenie, ktoré bude reagovať na rozhodnutie vlády odškodniť pozostalých po advokátovi Ľubomírovi Krivočenkovi, ktorý zomrel vo februári 2021 vo väzbe. Jeho úmrtiu predchádzalo rozšírenie nákazy ochorenia COVID-19 v Ústave na výkon väzby v Bratislave.
Predseda poslaneckého klubu Smer-SD Ján Richter zas hovoril o príprave zmien v rokovacom poriadku parlamentu. Hovoriť sa o tom malo aj na poslaneckom grémiu. "Som presvedčený, že do konca kalendárneho roka by sme mali prijať novelu rokovacieho poriadku," doplnil.
Poslanci v utorok na mimoriadnej schôdzi schválili novelu Trestného zákona, ktorá reaguje hlavne na pripomienky Európskej komisie. Legislatíva bola prerokovaná v skrátenom legislatívnom konaní. Zmeny sa dotýkajú najmä trestných činov poškodzujúcich finančné záujmy Únie.