Je otázkou pár týždňov, kedy bude mať Slovensko na stole finálny návrh dohody s Maďarskom o ukončení 30-ročného sporu v súvislosti s výstavbou Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros. Šéf envirorezortu Tomáš Taraba (nominant SNS) to uviedol v rozhovore pre TASR.
Finálny návrh dohody by mal byť podľa Tarabu čo najlepší pre obe strany. Potom ho predstaví širšiemu politickému spektru a spoločne sa dohodnú, či do tejto dohody idú alebo nie. Ak by k dohode nedošlo, spor by začal opäť riešiť Medzinárodný súdny dvor v Haagu.
Strategický záujem
"Ak sa nedohodneme my teraz, tak neverím, že sa niekto niekedy dohodne. Ten spor nie je ukončený, potom bude musieť znova rozhodovať Haag. Nemyslím si, že je dobré riešenie, aby o pomeroch na Dunaji medzi nami a Maďarmi rozhodoval medzinárodný tribunál," skonštatoval Taraba.
Dohoda medzi Maďarskom a Slovenskom by mala podľa ministra zohľadniť aktuálnu realitu na Dunaji. "Toto považujem za jeden zo strategických záujmov pre nás, aby sme aj my, aj Maďari konečne túto otázku odstránili," podotkol.
Taraba zároveň uviedol, že otázka budovania prehrádzok na Dunaji nie je témou rokovaní týkajúcich sa vyrovnania vodného diela. Je to podľa ministra stará záležitosť, ktorá sa na expertnej úrovni už dávno pred jeho nástupom riešila a nebude obsahom žiadnej dohody. "Celá táto agenda je vymysleným príbehom opozície," poznamenal.
Rozsudok z roku 1997
Medzištátnu zmluvu o výstavbe a prevádzke Sústavy vodných diel Gabčíkovo - Nagymaros podpísali predsedovia vlád Československej socialistickej republiky a Maďarskej ľudovej republiky v Budapešti v roku 1977. Maďarsko v roku 1989 od projektu odstúpilo, vtedy už bola väčšina prác na slovenskej strane ukončená.
Medzinárodný súdny dvor v Haagu vyniesol v roku 1997 rozsudok v spore medzi Maďarskou republikou a Slovenskom a potvrdil platnosť zmluvy z roku 1977, nástupníctvo Slovenak po Českej a Slovenskej Federatívnej Republike a vyhlásil vybudovanie náhradného riešenia (stupňa Čunovo) za oprávnené.
Súd rozhodol, že obe strany v záujme zosúladenia ekonomického rozvoja s ochranou životného prostredia by mali spolu opätovne preskúmať účinky využívania elektrárne Gabčíkovo na životné prostredie. Osobitne mali nájsť uspokojivé riešenie, čo sa týka objemu vody vstupujúceho do starého koryta Dunaja a do ramien situovaných na obidvoch brehoch rieky.