Prezident Peter Pellegrini už nemôže podpísať novelu zákona o hazardných hrách bez toho, aby riskoval, že jeho krok Ústavný súd neskôr označí ako rozporný s ústavou. V TASR TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
V texte novely, ktorú dostala hlava štátu na podpis, sa totiž ako dátum vstupu novej legislatívy do účinnosti uvádza 27. október 2025, ktorý už reálne nie je možné stihnúť. „Nemôžete v januári zverejniť zákon, ktorý nadobudol účinnosť v októbri,“ vysvetľuje Hrabko.
Ak by sa prezident predsa len rozhodol zákon podpísať, definitívny verdikt vo veci ústavnosti jeho postupu by podľa Hrabka mohol priniesť iba Ústavný súd.
Ak však prezident zákon vráti parlamentu, poslanci podľa Hrabka môžu zmeniť dátum vstupu zákona do účinnosti tak, aby mohol byť v Zbierke zákonov publikovaný v súlade s ústavou. Zároveň hlasovaním nadpolovičnou väčšinou všetkých poslancov rozhodnú, či veto prezidenta prelomia alebo zákon schválený nebude.
„Pán prezident, samozrejme, nemá právomoc testovať vládnu koalíciu, či má dostatok poslancov. Keby zákon nebol schválený, vôbec ho nemá na stole,“ upozornil Hrabko v reakcii na poznámku prezidenta, že by vrátením zákona umožnil koalícii preukázať, či je novela takou prioritou vládnej väčšiny, že na jej schválenie nájde viac ako 75 hlasov.
Hrabko však považuje za správne, že prezident nepodľahol tlaku parlamentu, ktorý schválil zákon len pár dní pred jeho vstupom do účinnosti.
Prezident má zo zákona 15 dní na to, aby sa rozhodol, či novú legislatívu podpíše alebo vráti parlamentu a rozhodol sa nekonať pod časovým tlakom. „Podľa mňa urobil dobre. Obhajuje tým pozíciu hlavy štátu, nie iba pre seba, ale aj do budúcnosti. Aby si parlament nezvykal na to, že môže takýmto spôsobom, poviem to v úvodzovkách, vydierať prezidenta,“ reagoval Hrabko.
Poslanci ukončili 40. parlamentnú schôdzu hlasovaním, ktorým časť pôvodne plánovaného programu presunuli na rokovanie nasledujúcej, novembrovej schôdze. Opätovne sa presunuli napríklad opozičné návrhy na odvolanie ministrov aj návrh na vyslovenie nedôvery celej vláde.
Podľa Hrabka je takéto presúvanie agendy obvyklou praxou, ktorá však v prípade odsúvania opozičných návrhov na vyslovenie nedôvery členovi vlády nemusí byť v súlade s ústavou. „Ale pokiaľ sa na Ústavný súd nikto neobráti, tak sa k tomu Ústavný súd vyjadriť nemôže,“ konštatoval Hrabko.
Opozičné strany podľa neho v politickej práci zaostávajú za skúsenejšími koaličnými politikmi. „Môžu robiť aj tri tlačové konferencie denne, ale kvantita nedokáže nahradiť kvalitu. To, čo nevedia, je robiť praktickú politiku,“ povedal Hrabko.