Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer-SD) súhlasí s pozmeňujúcim návrhom k novele Trestného zákona, ktorý sa týka inštitútu spolupracujúcich obvinených - tzv. kajúcnikov. Považuje za dôležité, aby súd vyhodnotil, či je takýto svedok dôveryhodný a či klamal v podstatných okolnostiach a či aj v novom konaní nebude klamať.
V diskusii v pléne Národnej rady zdôraznil, že navrhovaná zmena je procesný predpis, ktorý platí do budúcnosti a nie do minulosti, čiže „akékoľvek z neho vyplývajúce dôsledky platia len do budúcnosti“ a nevzťahujú sa podľa neho na existujúce prípady.
Dôveryhodnosť svedka
„Je dôležité, aby súd vyhodnotil, či je takýto svedok dôveryhodný a či klamal v podstatných okolnostiach a či aj v tom konaní nebude klamať práve preto, aby sa SR vyhla porušeniam článkov Európskeho dohovoru o ľudských právach,“ povedal Susko poslancom v parlamente.
Kajúcnik nebude podľa neho automaticky vylúčený z ďalšieho konania, keď klamal v minulosti, ale musí ísť o podstatné okolnosti, v ktorých klamal ako spolupracujúci svedok v inom konaní. Tento pozmeňujúci návrh podľa neho reaguje na rozhodovaciu prax Európskeho súdu pre ľudské práva.
Zneužívanie kajúcnikov
Minister tvrdí, že aj Ústavný súd, aj Európsky súd pre ľudské práva viackrát potvrdili zneužívanie inštitútu kajúcnikov. „Výpoveď spolupracujúceho obvineného patrí k najrizikovejším dôkazom, pretože pochádza od osoby, ktorá sama páchala trestnú činnosť, pretože má priamy záujem získať výhody a je motivovaná prioritne vlastným prospechom a nie pravdou,“ ozrejmil.
Ak táto osoba vedome klame, vzniká podľa neho zásadná pochybnosť o jej hodnote ako dôkazného zdroja. „Už dnes má povinnosť súd skúmať dôveryhodnosť takéhoto svedka, čo sa žiaľ nedeje,“ myslí si Susko.
„Právny štát musí minimalizovať riziko nespravodlivého obvinenia, a preto môže byť legitímne pravidlo, že raz preukázané úmyselné klamstvo ruší jeho použiteľnosť ako dôkazu úplne,“ zdôraznil s tým, že ide o rovnakú logiku ako pri vylúčení nezákonne získaných dôkazov.