Pamiatkari identifikovali raritnú mincu zo severu Talianska razenú v rokoch 931 až 947. Polícia ju zaistila u právoplatne odsúdeného vykrádača archeologického dedičstva. Strieborný denár Huga z Arlesu a Lothara II. z lombardského mesta Pavia bol objavený na bližšie nezistenom mieste neďaleko Serede v okrese Galanta. V Trnavskom kraji je to prvý známy exemplár tejto razby. Informoval o tom Krajský pamiatkový úrad v Trnave.
Minca je dvakrát perforovaná, z čoho podľa pamiatkarov možno usudzovať, že sa druhotne používala ako ozdoba na odeve. „Keďže denár bol objavený na bližšie nezistenom mieste neďaleko Serede, mohol by byť buď solitérnym stratovým nálezom, alebo by mohol súvisieť so staromaďarským pohrebiskom na neďalekých Mačianskych vŕškoch, prípadne aj s iným, doposiaľ neznámym pohrebiskom,“ priblížili.
Keďže páchateľ, vykrádač archeologického dedičstva, nezaznamenal miesto ani bližšie okolnosti nálezu, toto poznanie ostane v tomto prípade navždy ochudobnené. „Nález je tak ukážkovým prípadom škodlivosti ilegálneho vyhľadávania archeologických nálezov, najmä detektoringu,“ zdôraznili. Výskyt týchto mincí v Karpatskej kotline je spojený so staromaďarskými výbojmi do severného Talianska a na Slovensku a v Maďarsku sa objavujú hlavne v staromaďarských pohrebiskách.
„V okrese Galanta sa staromaďarské pohrebiská doposiaľ zistili na viacerých miestach v Seredi, ďalej v Abraháme, Dolnej Strede, Hostiach, Košútoch, Malej Mači, Matúškove, Sládkovičove a Vozokanoch. Ani jedno z týchto pohrebísk nebolo, žiaľ, skúmané modernými metódami archeologického výskumu a hroby boli v dávnejšom období zistené už ako narušené pri ťažobnej, stavebnej či poľnohospodárskej činnosti,“ podotkli. V rámci celého Slovenska bolo naposledy objavené staromaďarské pohrebisko počas výstavby industriálneho parku vo Valalikoch neďaleko Košíc.
Prvé písomné záznamy o vojenskom vpáde starých Maďarov do Karpatskej kotliny sú podľa pamiatkarov z roku 862. Približne o 30 rokov neskôr prvýkrát zaútočili na Veľkomoravskú ríšu a postupne sa usádzali v Karpatskej kotline. Saromaďarské výboje do oblasti Pavie sú doložené aj písomnými prameňmi. V roku 924 vyplienili priamo mesto, kde zavraždili biskupa. „Z rokov 942 a 947 sa zachovali aj údaje o ročných platbách odvádzaných za mier,“ doplnili z KPÚ.