Tragédia v Černobyle navždy pripomenula, že snaha o technologický pokrok musí mať mieru a zodpovednosť. Ochrana ľudského života musí byť prvoradá.

Pri príležitosti nedeľného 40. výročia výbuchu v atómovej elektrárni Černobyľ to na sociálnej sieti uviedol predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD).

Reaktor sa dnes už sám odstaví, systém sa nedá obísť ako v Černobyle. Ako katastrofa zmenila slovenské atómky?

„S ľudským zármutkom a úctou k obetiam, záchranárom a všetkým, ktorých katastrofa v Černobyle poznačila, si pripomíname smutné výročie tragédie, ktorá navždy pripomenula, že snaha o technologický pokrok musí mať mieru a zodpovednosť. Ochrana ľudského života musí byť prvoradá,“ napísal Raši.

Výbuch v sovietskej atómovej elektrárni Černobyľ patrí medzi najväčšie tragédie v oblasti jadrovej energetiky. K jadrovej katastrofe došlo v sobotu 26. apríla 1986 krátko po polnoci.

V dôsledku havárie bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených približne 150-tisíc štvorcových kilometrov.

Vidíte, na elektrárni nie sú žiadne obrovské škody. Ako Slovákov v televízii klamali o výbuchu v Černobyle

Bezprostredne zahynulo 31 pracovníkov elektrárne a hasičov. Tisíce ďalších ľudí podľahli neskôr chorobám súvisiacim s radiáciou.

Únik rádioaktívnych látok z černobyľskej elektrárne najviac postihol priľahlé oblasti Ukrajiny a Bieloruska. Kontaminované vzdušné prúdy zasiahli aj väčšinu Európy vrátane Slovenska.

Haváriu a jej dôsledky sa nielen Sovietsky zväz, ale aj predstavitelia komunistického režimu v Československu snažili spočiatku tajiť a neskôr zľahčovať.