Jadrové elektrárne, dátové centrá, umelá inteligencia či nové technologické firmy. Témy, o ktorých sa na Slovensku hovorí čoraz častejšie. Menej sa však diskutuje o tom, kto bude tieto projekty v budúcnosti navrhovať, stavať a prevádzkovať.

Technické školy a zamestnávatelia dlhodobo upozorňujú, že krajine chýbajú inžinieri, energetici aj ďalší odborníci. Do toho prichádza demografický pokles a rastúca konkurencia zo zahraničia.

Podľa rektora Slovenskej technickej univerzity Maximiliána Strémyho však problém nespočíva len v počte študentov.

Rektor Univerzity Komenského pre HN: Predmet o národných obranných silách chceli študenti (rozhovor)

Čo dnes Slovensku v technickom vysokoškolskom vzdelaní najviac chýba?

Celkovo nám chýba jasná dlhodobá koncepcia. Nielen vo vzťahu k vysokým školám, ale aj k stredným a základným školám a k tomu, akou krajinou vlastne chceme byť.

To je podľa mňa základ. Musíme si povedať, kam smerujeme, a nemôže to byť plán na jedno volebné obdobie. Musí byť dlhodobý a musíme za ním ísť. Poliaci to urobili pred niekoľkými rokmi a výsledky sa im dostavujú.

Čo by sme teda potrebovali?

Ako novinár určite často počúvate od politikov aj rôznych respondentov, že chceme byť inovačnou krajinou. S tým súhlasím. Myslím si, že väčšina ľudí vníma inovácie ako správny smer. Problém je, že sa z toho stávajú slogany a chýbajú konkrétne kroky.

Typickým príkladom je štruktúra študentov a absolventov vysokých škôl. Na spoločenských a humanitných vedách študuje takmer dvakrát viac ľudí ako na technických a prírodovedných odboroch, ak odrátame medicínu. Už to samo osebe ukazuje, že ak chceme byť inovačnou krajinou, nejdeme správnym smerom.

Na to nadväzuje aj situácia na trhu práce. Priemysel dnes hovorí, že mu chýbajú odborníci. Nepotvrdzujú to len naše analýzy, ale aj európske inštitúcie. Slovensko bude každoročne potrebovať približne 18-tisíc vysokoškolsky vzdelaných technických odborníkov. Reálne ich však dokážeme pripraviť približne 9- až 10-tisíc ročne.