Minister dopravy Jozef Ráž vstupuje do najväčšieho politického súboja svojej kariéry. Ohlásil kandidatúru na primátora Bratislavy a v komunálnych voľbách vyzve súčasného primátora Matúša Valla, ktorý bude obhajovať svoj druhý mandát.

Ráž tvrdí, že pozná problémy Bratislavy, a nie je mu jedno, ako hlavné mesto vyzerá. "(...) som sa rozhodol kandidovať na primátora Bratislavy, a budem sa uchádzať o vaše hlasy," vyhlásil Ráž. Kandidovať bude ako nezávislý.

Podľa Ráža je "čas na nový impulz". "Rozhodne nekandidujem pre žiadnu stranu a už vôbec nie proti niekomu," ozrejmil s tým, že podľa neho Bratislava nepotrebuje "nové ideológie", ale riešenia.

Spájanie jeho kandidatúry s koalíciou však odmieta. "Ja a Smer sú dve rozličné veci, aby sme to nespájali," zdôraznil Ráž. Tvrdí, že kampaň bude platiť z vlastného vrecka.

Bratislava podľa ministra potrebuje niektoré veci vylepšiť, napríklad ceny bytov v hlavnom meste, či bezpečnosť. Podľa svojich slov má okolo seba dobrý tím, ktorý má čo ponúknuť.

Zároveň tvrdí, že kampaň bude viesť slušne. "Poďme to robiť spolu a poďme to robiť pre Bratislavu," doplnil Ráž s tým, že rozhodovanie o kandidatúre podľa neho nebolo ľahké.

"Ak je príležitosť skúsiť zabojovať o to, aby sme infraštruktúrne projekty vedeli doručovať pre toto mesto, a mám šancu to robiť štyri roky, tak ten rok za mňa niekto dotiahne," vraví o kontinuite na rezorte dopravy v prípade jeho zvolenia.

"Idem do toho na plné pecky," uzavrel Ráž.

Pre vládny tábor ide o pokus získať mesto, ktoré dlhodobo patrí medzi najťažšie dobyvateľné bašty. Pre Ráža zas o príležitosť prvýkrát sa uchádzať o priamo volenú funkciu a presvedčiť voličov, že dokáže byť viac než len ministrom v kabinete Roberta Fica.

Kto však vlastne je muž, ktorý by sa mohol postaviť na čelo Bratislavy?

Syn rockovej legendy

Jeho meno poznajú Slováci desaťročia. Jozef Ráž mladší vyrastal v rodine frontmana skupiny Elán Joža Ráža – jednej z najvýraznejších osobností slovenskej populárnej hudby. Kým jeho otec bol neprehliadnuteľnou súčasťou slovenskej smotánky, on sa dlhé roky pohyboval mimo reflektorov.

Vyštudoval medzinárodné podnikanie na Ekonomickej univerzite v Bratislave. Neskôr si vzdelanie rozšíril o štúdium práva na Bratislavskej vysokej škole práva, dnešnej Paneurópskej vysokej škole, a právnické vzdelanie zavŕšil získaním titulu JUDr. na Univerzite Mateja Bela v Banskej Bystrici.

Cesta k ministerskému kreslu

Väčšinu profesionálneho života strávil vo verejných inštitúciách. Pôsobil na ministerstve obrany, neskôr na Bratislavskom samosprávnom kraji, v Slovenskej pošte či na rezorte zdravotníctva. V prostredí štátnej správy sa pohyboval takmer pätnásť rokov.

Výraznejšie sa zviditeľnil počas pôsobenia na ministerstve zdravotníctva, kde za ministra Tomáša Druckera zastával funkciu vedúceho služobného úradu. Išlo o jednu z najvyšších manažérskych pozícií rezortu.

Jeho meno sa začalo výraznejšie skloňovať v roku 2018, keď Slovensko po vražde investigatívneho novinára Jána Kuciaka a jeho snúbenice Martiny Kušnírovej prechádzalo politickou krízou. Po odchode Roberta Kaliňáka z čela ministerstva vnútra a následnej rezignácii Druckera sa Ráž objavil medzi kandidátmi na tento post.

Jeho nominácia však narazila na odpor vtedajšieho prezidenta Andreja Kisku. Problematická bola najmä jeho blízkosť ku Kaliňákovi, s ktorým ho spájalo dlhoročné priateľstvo. Na ministerské kreslo si preto musel počkať ďalších päť rokov.

Po nástupe vlády Igora Matoviča v roku 2020 sa zo štátnej správy stiahol. Nasledujúce roky strávil v súkromnom sektore, kde sa venoval podnikaniu v hotelierstve, gastronómii a zdravotníckych službách.

Stál napríklad pri vzniku rehabilitačného centra ProPrios v bratislavskej Petržalke, ktoré založil spolu s bývalými predstaviteľmi známeho piešťanského centra Adeli Medical Center.

Do politiky sa vrátil po parlamentných voľbách v roku 2023. Najprv sa stal štátnym tajomníkom ministerstva dopravy a krátko nato aj šéfom tohto rezortu.

Diaľnice a tunely

Na stole ho čakali projekty, ktoré sa na Slovensku pripravovali alebo stavali celé roky. Namiesto predstavovania nových megastavieb sa sústredil najmä na dokončenie tých existujúcich.

Za najviditeľnejší výsledok svojho pôsobenia sa dá považovať dokončenie križovatky diaľnic D1 a D4 pri Bratislave. Problematický projekt sa počas jeho pôsobenia podarilo priviesť do finálnej fázy.

Kompletné prepojenie hlavného ťahu s obchvatom má odľahčiť dopravu v hlavnom meste o tisíce áut denne a umožniť tranzitu smerujúcemu na Viedeň či Budapešť obísť Bratislavu.

Medzi jeho ďalšie priority patrí aj dostavba severnej vetvy diaľnice D3 na Kysuciach či pokračovanie výstavby rýchlostných ciest na strednom a východnom Slovensku. Opakovane tvrdí, že jeho cieľom je zrýchliť povoľovacie procesy a dostať rozostavané projekty do štádia, keď ich už nebude možné zastaviť.

Viaceré z nich však zostávajú vo fáze prípravy a ich dokončenie presiahne súčasné volebné obdobie.

Osobitné miesto v jeho pôsobení má tunel Višňové. Jeden z najväčších dopravných projektov v novodobej histórii Slovenska sprevádzali roky meškaní a spory so zhotoviteľmi. Stavba sa začala ešte v roku 2014, no po odchode pôvodného zhotoviteľa zostal projekt dlhé obdobie nedokončený.

Hoci Ráž nepatrí medzi ministrov, ktorí projekt rozbehli, práve počas jeho pôsobenia sa podarilo dokončiť technologické vybavenie tunela, bezpečnostné systémy aj napojenie na okolité úseky diaľnice D1. Na konci roka 2025 bol tunel po viac ako desaťročí od začiatku výstavby otvorený, čo výrazne skrátilo spojenie medzi Žilinou a Martinom.

Nehody vlakov a pochybný nákup lietadla

Po sérii železničných nehôd na jeseň 2025 čelil kritike opozície, ktorá upozorňovala na nedostatočné investície do bezpečnostných technológií a ignorovanie niektorých odporúčaní Dopravného úradu. Ráž argumentoval, že išlo predovšetkým o individuálne zlyhania a nie o zlyhanie systému.

Medzi kontroverzie jeho pôsobenia patrí aj kauza okolo štátneho podniku Letové prevádzkové služby.

Nadácia Zastavme korupciu a Investigatívne centrum Jána Kuciaka spochybnili predražený nákup kalibračného lietadla za 13,5 milióna eur a kritizovali aj rozhodnutie ministra schváliť riaditeľovi podniku Miroslavovi Boháčovi mimoriadnu odmenu vo výške viac ako 42-tisíc eur. Ráž a Boháč sa poznajú ešte z pôsobenia na ministerstve zdravotníctva počas tretej Ficovej vlády.

Mesiace špekulácií

O jeho možnej kandidatúre na primátora Bratislavy sa hovorilo už niekoľko mesiacov. Jeho meno sa začalo výraznejšie skloňovať koncom roka 2025, keď Smer hľadal kandidáta schopného vyzvať súčasného primátora Valla.

Na jar 2026 si založil transparentný účet a dal si vypracovať prieskum verejnej mienky medzi Bratislavčanmi. Tvrdil, že práve jeho výsledky budú jedným z rozhodujúcich faktorov pri rozhodovaní o prípadnej kandidatúre.

Ráž zároveň naznačoval, že ak sa do súboja zapojí, pôjde ako nezávislý kandidát. Hoci je ministrom vo vláde Roberta Fica a do kabinetu prišiel ako nominant Smeru, snaží sa vytvoriť obraz kandidáta, ktorý nebude viazaný straníckou značkou.