Zonácia Tatranského národného parku (TANAP) predstavuje z hľadiska ochrany prírody najlepší výsledok spomedzi všetkých štyroch aktuálne zónovaných národných parkov. Podarilo sa výrazne rozšíriť najprísnejšie chránené územia a TANAP sa tak ako prvý slovenský národný park približuje medzinárodným kritériám.
Skonštatovala to Zelená väčšina. Tvrdí však, že v materiáloch zostali ustanovenia, ktoré sú v rozpore s cieľmi ochrany národného parku a platnou legislatívou.
Zonácia Národného parku Nízke Tatry sa oproti pôvodnému návrhu podľa ochranárov výrazne zlepšila a priniesla rozšírenie najprísnejšie chránených území. „Stále však ide o kompromis, ktorý ponecháva mimo najvyššej ochrany rozsiahle plochy starých lesov a niektoré kľúčové prírodné hodnoty,“ uviedli.
Zelená väčšina pokračuje, že zonácia Národného parku Malá Fatra prináša obmedzené zlepšenia a mierne rozšírenie zóny A s najprísnejším stupňom ochrany. Pozitívom je zachovanie ochrany hlucháních lokalít. V zonácii však stále chýba významnejšia zóna B so štvrtým stupňom ochrany, čo národnému parku berie víziu do budúcnosti, mieni.
Mnohé významné územia nie sú podľa ochranárov zahrnuté do prísnej ochrany a takisto chýbajú ucelené lokality s ochranou. „Ani jeden dolinový komplex nie je v celosti navrhnutý do prísnej ochrany,“ podotkli.
Poloniny považuje organizácia za najhoršie navrhnutý národný park spomedzi všetkých štyroch aktuálne zónovaných. „Napriek veľkému potenciálu tohto územia, kde mohla byť navrhnutá špičková zonácia, ministerstvo životného prostredia neprináša zásadné zlepšenia a neposkytuje ani adekvátnu ochranu najcennejším územiam vrátane lokality UNESCO,“ uviedla.
S tým, že Poloniny majú najhoršiu zonáciu, súhlasí aj poslankyňa Tamara Stohlová (PS) a Michal Kiča z mimoparlamentnej strany Demokrati. Územie bude podľa Stohlovej továreň na drevo. Tvrdí, že zonácie mali byť schválené už dávno a platba z plánu obnovy preto už teraz mešká. Stále sa obáva, že peniaze sú v ohrození.
Za dôležité poslankyňa považuje, že väčšina biotopov hlucháňa bude chránená. „V schválených zonáciach však naďalej pretrvávajú vážne problémy. Z môjho pohľadu sú to staré lesy a ich nedostatočná ochrana, ktorú si v rámci revízie plánu obnovy stanovil samotný minister (Tomáš) Taraba (nominant SNS),“ podotkla Stohlová.
Kiča tvrdí, že najväčšej katastrofe sa podarilo zabrániť. Ukazuje sa, aké kľúčové bolo zaradiť reformu národných parkov do plánu obnovy. „Je historickou iróniou, že práve súčasné vedenie ministerstva, ktoré bezzásah nenávidí, sme dotlačili do jeho významného rozširovania. Akékoľvek zlepšenia pôvodných návrhov zonácií sa podarili nie vďaka, ale napriek tejto vláde, ktorá ich zmysluplné nastavenie od začiatku tvrdo torpédovala,“ dodal.
Opozičná poslankyňa Veronika Remišová (Slovensko - Za ľudí) mieni, že šéf envirorezortu Taraba účelovo predložil zonácie na posledné rokovanie vlády pred letnou prestávkou, aby sa vyhol verejnej diskusii. Táto zonácia podľa nej nebude slúžiť ochrane prírody, ale developerom. Je to rozhodnutie, ktorého následky môžu poškodiť slovenské národné parky na celé desaťročia, varovala Remišová.
Vláda v stredu schválila zonácie štyroch národných parkov - TANAP-u, Národného parku Nízke Tatry, Polonín a Malej Fatry. Schválenie materiálov je súčasťou míľnika v rámci Plánu obnovy a odolnosti Slovenskej republiky.
