Generálny prokurátor Jaromír Čižnár podal na Najvyšší súd podnet na zrušenie opozičnej strany Kotleba - Ľudová strana Naše Slovensko. Informáciu o tom priniesla televízia TA3. ĽSNS to zatiaľ nekomentuje.
Generálna prokuratúra informáciu potvrdila. "Vyhodnotenie rozsiahlych zadovážených podkladov ukázalo, že politická strana Kotleba – Ľudová strana Naše Slovensko ako extrémistická politická strana s fašistickými tendenciami svojím programom a činnosťou porušuje Ústavu Slovenskej republiky, zákony a medzinárodné zmluvy," vysvetľuje v stanovisku. "Podľa názoru prokuratúry, cieľom tejto politickej strany je odstránenie súčasného demokratického systému v Slovenskej republike."
Uzavrelo sa tak "prešetrovanie vo veci vyše 170 evidovaných podaní s požiadavkou podať Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky návrh na rozpustenie" kotlebovcov, ktoré Generálna prokuratúra viedla.
Samotná strana Mariana Kotlebu zatiaľ udalosť komentovať nechce. Ako pre HNonline.sk povedal Milan Uhrík, v blízkej budúcnosti možno zvolajú tlačovú konferenciu. "Ako politická strana sa, samozrejme, budeme snažiť obhájiť svoju existenciu," avizoval pre TASR Uhrík. Nechce špekulovať, čo bude, ak stranu súd zruší. "Ale politickej činnosti sa len tak ľahko nevzdáme," poznamenal.
K prešetrovaniu Generálnej prokuratúry prispela aj polícia. "Môžem potvrdiť, že sme prispievali trestnoprávnymi informácii o niektorých poslancoch a z tých podkladov sa tvoril aj návrh generálnej prokuratúry," povedal policajný šéf Tibor Gašpar.
O zásahu proti kotlebovcom hovoril v pondelok aj prezident Andrej Kiska „Je to výzva pre políciu, aby spravila poriadok. Aby tu bolo skutočne bezpečne. A ja ako prezident plne podporujem zásah polície proti predstaviteľom Ľudovej strany Naše Slovensko. My musíme diskutovať, ale nesmieme ustúpiť zlu,“ povedal na podujatí Otvorene o extrémizme, ktoré v Banskej Bystrici organizovala iniciatíva Zabudnuté Slovensko.
Plán B kotlebovcov
V marci sme v HN informovali, že ĽSNS má zrejme plán B práve pre prípad, že ju súd rozpustí, myslia si analytici. Dvaja zo spolustraníkov Mariana Kotlebu pôsobia od minulého roka zároveň ako jediní členovia štatutárneho orgánu inej, politicky neaktívnej strany s podobným názvom ako tá Kotlebova – Ľudovej strany.
Možnosťou rozpustenia ĽSNS sa zaoberala Generálna prokuratúra už dlhšie. K 15. marcu evidovala 169 podnetov na ukončenie činnosti extrémistov. Väčšinu z nich dostala po voľbách v marci minulého roku, keď sa kotlebovci dostali do parlamentu. „Vzhľadom na množstvo podnetov, ich kvalifikované posúdenie a rozhodnutie si meritórne rozhodnutie vyžaduje potrebný čas,“ povedala v marci hovorkyňa generálnej prokuratúry Andrea Predajňová.
Častou hypotézou pri zmienkach o rozpustení kotlebovcov bolo aj to, že ukončenie ich činnosti by im mohlo priniesť paradoxne vyššiu popularitu. „Mohlo by sa to prejaviť na tom, že voliči a sympatizanti strany by mohli spojiť efekt martýra, ktorý by na sebe niesol Kotleba, a tieto idey, s omnoho radikálnejšími stranami ako Slovenské hnutie obrody Róberta Šveca či inými, zatiaľ nie príliš viditeľnými indivíduami,“ myslí si politológ Jozef Lenč.
Pre poslancov to nič neznamená
Pre poslancov strany ĽSNS by to však nemuselo znamenať nič. "Tí už boli zvolení. Znamená to len toľko, že strana nemôže kandidovať v budúcich voľbách. Ani poslanecký klub im nemusí zaniknúť, lebo na to nepotrebujete stranu, aby ste mali klub," hovorí vedúci katedry ústavného práva Právnickej fakulty Univerzity komenského Marián Giba.
ĽSNS by však prišla o pravidelné štátne príspevky na svoju činnosť a za poslanecké mandáty, čo v jej prípade za celé štvorročné volebné obdobie je zhruba 3,3 milióna eur. Okrem toho strany u nás dostávajú po voľbách od štátu jednorazovo peniaze za získané hlasy, pre ĽSNS to predstavuje sumu 1,85 milióna eur.
Ako veľmi musí byť Čižnár presvedčený o tom, že jeho podnet na Najvyššom súde uspeje? "Musí mať vysokú mieru presvedčenia o tom, že to podáva oprávnene," tvrdí advokát Milan Ficek. "Musí to vychádzať z predpisov. Musí to o niečo oprieť," vysvetľuje.
"Sú aj príklady, že na Najvyššom súde rozhodnú celkom inak. Výklad zákona teda môže byť všelijaký. Jeden prokurátor povie, že je to tak, druhý povie, že absolútne to tak nemôže byť," povedal Ficek. "Je to subjektívne. Pre niekoho to môže byť 50:50 a pre niekoho 90:10."