Čakanie na tento zápas, to boli muky, to bolo niečo strašné. Som veľmi šťastný, že sa nám podarilo dostať do baráže. Po tomto stretnutí s Ruskom, aj keď sa skončilo 0:0, som spokojný. Bol totiž, čo sa týka zodpovednosti voči slovenskému futbalu a divákovi, najťažší v mojej kariére. Keď po takomto zápase vidím spokojných ľudí, ktorí tlieskajú, potom som šťastný. Trochu ma mrzí, že nebol vypredaný štadión, ale tí, čo prišli, boli úžasní.
Som rád, že sa chlapci hlavne v druhom polčase oddali zápasu, vytvorili si niekoľko gólových príležitostí, ale bolo to dramatické až do záverečného hvizdu. Medzi jedenástimi ľuďmi sa vždy nájde niekto, kto hrá slabšie, ale proti Rusku hral kolektív výborne. Druhé miesto v skupine je úspech celého kolektívu, hlavne v druhom polčase bol jednotný a boli tam výkony vhodné povšimnutia. Chlapci dobre plnili taktické pokyny, boli tam síce aj nedostatky, ale hrali sme dobre, nedostali sme gól a to je hlavné. Podľa mňa sme na kvalitného súpera zvolili dobrú taktiku, čo bolo veľmi dôležité.
Keď sa obzriem späť, najlepší výkon sme podali v Rusku, veľmi dobre sme hrali aj doma s Portugalskom. Tých výkonov tam bolo viac. Pri zdravotných problémoch, ktoré sme mali, som však najviac spokojný s tým, že nováčikov chlapci prijali medzi seba a podali im pomocnú ruku. A to si vysoko vážim.
Postup neberiem ako svoje víťazstvo, ale ako triumf celého Slovenska. Skvelí diváci si to zaslúžili a aj v mene hráčov im veľmi ďakujeme. Dúfam, že nám naši fanúšikovia aj naďalej budú držať palce.