Slovenská biatlonistka Anastasia Kuzminová nadchla nórsky Holmenkollen v stíhacích pretekoch 9. finálového kola Svetového pohára.

Ovácie nemali konca a obdiv pri jej víťazstve bol bezhraničný. Nasťa vďačne kývala divákom a roztvárala biatlonovú náruč. V nedeľu sa lúči s kariérou, no už v sobotu si naplnila ďalší veľký sen, zvládnuť 20 výstrelov s presným zásahom do terča.

"Nemôžem povedať, že by som bola nejaká vyšťavená, trať bola trochu viac rozbitá v niektorých miestach, no lyže som mala perfektné," pochvaľovala si: "Musela som zabrať a aj emócie, ktoré som prežívala, mi akoby viac uberali síl. Nevedela som, či tomu veriť, alebo neveriť, po všetkých tých problémoch, ktoré som zažila na majstrovstách sveta v Östersunde na strelnici. Streľba ma teraz milo prekvapila, hovorila som si pred poslednou položkou, nezľakni sa jej, nevnímaj ju, či je prvá, alebo posledná rana. Len pokojne pracuj, veď som sama na strelnici a takáto rozkoš sa často nestáva. Užila som si všetko naplno, pred poslednou ranou som trochu zaváhala, staré myšlienky začali víriť a musela som ich potlačiť, úplne vyhodiť z hlavy. Rozdýchala som ich aj silou vôle."

Po poslednej rane sa už Nasťa usmievala: "Užívala som si všetko, na štadión nikto neprichádzal a vedela som, že ma nikto neohrozí. Aj napriek tomu, že som sa v poslednom kole šetrila, dosiahla som najlepší bežecký čas."

Posledná rana a po nej prišiel veľký výbuch úľavy: "Ja som si pred ňou prst uvoľnila, aby rana sama vyletela v správnom okamihu. Bola to sekundová záležitosť, no perfektne vypracovaná. Viem, že sa na mňa pozeralo veľa ľudí, ďakujem všetkým, ktorí mi verili. V nedeľu na mňa čakajú preteky s hromadným štartom, nechcem na ne myslieť, lebo teraz je to veľmi emocionálne. Musím sa upokojiť, aj keď viem, že je tam ešte matematická šanca zabojovať o veľký glóbus. Vlani som k nemu bola bližšie a nepodarilo sa. Nič nechcem predbiehať a zarieknuť, chcem sa len pokúsiť opäť podať dobrý výkon. Rada by som zopakovala výkon zo strelnice, veľmi by som si to priala."

Na rozlúčkových pretekoch Svetového pohára Nasťa netušila, že sa niečo takéto udeje: "Je tu dosť Slovákov popri trati, prišli aj ďalší kamaráti, aj prezident Slovenského olympijského a športového výboru Anton Siekel, aj Jozef Gönci, síce dnes už v inej funkcii, no vždy som ho ako športovca obdivovala. Veľmi si vážim, že ma prišiel podporiť."

"Lúčim sa, som úplne hore, takto som si to predstavovala," povedala spokojná Kuzminová.