Craig Ramsay si preskákal už mnohé, pri hokeji pôsobí viac ako päťdesiat rokov, no na najväčší úspech čakal až doteraz. Je ním zisk bronzu na zimnej olympiáde v Pekingu, ku ktorému priviedol v Pekingu slovenskú reprezentáciu.

V hierarchii svojich úspechov ho zaradil na najvyšší piedestál i pred slávny Stanleyho pohár, ktorý získal ako asistent trénera v sezóne 2002/03 s Tampou Bay.

​Ramsay: Teraz mám už 112 rokov?

"Je úplne na vrchole," povedal bývalý krídelník, ktorý odohral v NHL vyše 1000 zápasov, nazbieral 720 bodov a v roku 1985 získal Frank J. Selke Trophy pre najlepšie brániaceho útočníka.

"Koľko rokov som už v tomto biznise... Domov som opustil, keď som mal 16 a teraz mám už 112?" žartoval na tlačovej konferencii po zisku prvej slovenskej medaily v hokeji na olympiáde.

Do Pekingu vzal mladý tím, ktorý nepatril medzi favoritov. Nebál sa povolať aj päť hráčov z mnohými podceňovanej domácej extraligy a dokázal s ním niečo, čo sa nepodarilo ani zlatej generácii.

"Vidieť skupinu hráčov dať sa takto dokopy a ťahať za jeden povraz bolo skvelé. Byť toho súčasťou, i keď nie som hráč, vidieť to, cítiť to bolo veľmi vzrušujúce," povedal kanadský odborník, ktorý do tímu zaradil aj dvoch len sedemnásťročných mladíkov.

Jedným z nich je Juraj Slafkovský, so siedmimi gólmi najlepší strelec na turnaji. "Je na ceste stať sa skvelým hráčom. Videl som mnohých a nie je ich veľa, ktorí dokážu zvládať veci tak dobre. Má skvelé nastavenie mysle, stále sa usmieva, chce hrať. Už dva roky ho volám kanonier a konečne ukázal, že je to pravda," povedal Ramsay.

Pochvala tímu

Úvodné dve prehry na turnaji s Fínskom a Švédskom nenaznačili medailové možnosti tímu. Spôsobili to však aj okolnosti, keďže Slovákov krátko pred turnajom postihla pandémia a hráči dlho nemohli trénovať pokope. Tím sa však ešte viac zomkol a každý ďalší výkon bol lepší ako predchádzajúci.

"Za 50 a viac rokov, čo som pri hokeji, som nevidel taký tím, kde každý jeden hráč ´položil život´ za to, aby vyhral zápas. Komunikácia na striedačka i na ľade bola neskutočná. Hráčom som veril od prvého dňa a povedal som im jednu vec: ´Pokúsime sa vyhrať každý jeden zápas´. Nikdy nevyhráte každý zápas, ale dôležité je, že sa o to musíte snažiť. Vidieť to na tom, že sme každého prestrieľali. I zápasy, ktoré sme prehrali, sme chceli vyhrať. A to je to najdôležitejšie, to, čo sa snažíme spraviť na Slovensku," pokračoval.

Ramsay verí, že bronzový úspech dokáže potešiť a spojiť ľudí na Slovensku: "Som nadšený pre celú krajinu. Môžu mať pocit hrdosti." Po troch týždňoch v bubline vie, čo spraví po príchode na Slovensko. "Teším sa na to, ako sa prejdem okolo Štrkovca a Kuchajdy, opäť sa dostanem von, bude to zábava," dodal.