Som príjemne prekvapený, čo predvádzajú slovenskí hokejisti na majstrovstvách sveta. Výborne korčuľujú, forčekujú, sú výborní na puku. Vyzdvihol by som, že aj v ťažkých situáciách sa nezbavujú puku a riešia veci hokejovo, čo je veľké plus. Keď sa pozrieme na vyspelý svet a NHL, takto sa tam hrá.
Myslím si, že to je skvelé pre budúcnosť slovenského hokeja. Máme dominantnú prvú lajnu. Jednu z najlepších za posledné roky. Obrovský progres je vidieť na Robovi Lantošim, ktorého výkony sa posunuli o dva levely dopredu. Niekedy bola jeho hra založená na korčuľovaní, bol brejkový hráč. Teraz sa stal z neho takmer komplexný hokejista. Vymýšľa, tvorí, má skvelú prihrávku. Super sa na jeho hru pozerá.
Jediná škoda je, že je zranený Libor Hudáček a Adam Ružička nemohol prísť. Chýba nám ešte jeden kreatívnejší center. Viac by využil potenciál krídiel. Keby mal Studenič kreatívnejšieho centra, vynikli by ešte viac jeho rýchle nohy.
Milo som prekvapený, ako s prehľadom zvláda tento level Šimon Nemec. Od čias Mariána Gáboríka to je náš najväčší talent. Situáciu rieši ako skúsený dospelý hráč, nezbavuje sa pukov, na modrej čiare si dovolí veci, srší z neho sebavedomia. Išiel hore aj fyzicky, dohnal to oproti začiatkom v extralige, keď silovo strácal. Je to obrovský talent.
Podobne má potenciál Juraj Slafkovský, aj keď pri ňom je cítiť, že možno to je o rok priskoro. Som rád, že tam je. Zaslúžil si šancu, aj keď je vidno, že nehral už za mužov ako Šimon. Môže to byť cesta pre niektorých chalanov. Vidia, že zo slovenskej extraligy sa podobne môžu dostať až na šampionát. Je to možno niekedy viac ako hrať juniorku v zahraničí.