Takmer som to znova nestihol. Je utorok večer a až teraz spisujem aktuálnu Športovku. Pôvodne som ju zamýšľal písavať v nedeľu na konci týždňa, neskôr s kolegom Petrom na pondelok a pozrite, kam sme sa dopracovali. Nič to, aj tak by včera zanikla v tsunami článkov o Petrovi Saganovi. Napočítal som osem rôznych, ktoré začínali "X dôvodov, prečo Sagan vyhral majstra sveta a čo to znamená," v rôznych odtieňoch bledomodrej. Tri, päť, sedem, desať, jedenásť, vyššia berie. V jednom spomínali, že v Richmonde musel zmeniť smer o 360 stupňov. Ehm, no.
Nebudem klamať, mal som náročný týždeň. V piatok po robote som sa vybral do Krkonôš, pomáhať seniorom so sťahovaním. Šesť hodín v motorovom vozidle, pracovná sobota a v nedeľu tá istá trasa späť. Výsledok? O ôsmej večer v nedeľu som spal, tvrdý ako štolverk. Zobudil som sa v pondelok ráno, asi desať hodín po tom, čo Facebook vybuchol oslavami Saganovho titulu majstra sveta. Prespal som to ako Martin Réway draft NHL, ten bol aspoň uprostred noci.
Prišiel som tak o výkon Športovca roka 2015, neverím, že Matej Tóth sa v popularite medzi športovými novinármi Saganovi na konci roka vyrovná. Mrzí ma to, pocit z výhry Slováka na svetovom fóre nechodí v televízore každú nedeľu. Peter bude musieť titul obhájiť, alebo vyhrať v niektorom z neskorších ročníkov prestížneho majstrovstva sveta. Šancí bude mať určite ešte dosť. Poprosím, ďakujem. Už neprespím, sľubujem.
A ešte jedna vec. Nie nedôležitá. Myslím, že Peter Sagan jedného dňa vyhrá Tour de France. Neviem ešte, ako sa mu to podarí. Do bicyklovania sa do posledného očka na reťazi nerozumiem. Rozumiem ale vôli, talentu a výnimočnosti. Žilinský cyklista - som o tom presvedčený - dokáže vo svojom športe všetko, čo si zaumieni. Lebo môže. Lebo je taký obdarený. Som zvedavý, kedy mu v hlave skrsne nápad vyhrať TdF. Teším sa na to leto už dnes, a vy ste to u nás čítali ako prví.
Celý článok môžete dočítať na portáli Takurčitee.sk.