Vincere znamená po taliansky vyhrať. A Vincenzo Nibali je viac než hodný svojho mena. Narodeniny má 14. novembra, v rovnaký deň ako Bernard Hinault. A keď vyrastal, púšťal si na videokazetách z obchodu rodičov, triumfy Francesca Mosera a Marka Pantaniho. A teraz kriesi ich dávnu slávu.
Messina na konci 80. rokov. Tam sa všetko začalo, tam sa narodil. V starovekom meste, ktoré produkuje kvalitné citrusy, olivový olej či víno. Ale kvalitných cyklistov? Drvivá väčšina popredných talianskych jazdcov vtedy pochádzala z regiónov na sever od Ríma. Nibali bol však južan. Sicílčan. Unikát. Napriek tomu to „Žraloka z úžiny“, ako mu neskôr začali hovoriť, nemalo zastaviť.
Rodičov, ktorí si v Messine otvorili videopožičovňu, opustil už v kadetskom veku. Presídlil do Toskánska, ako býva u najsľubnejších sicílskych cyklistov zvykom. Stal sa popredným, nie však najlepším talianskym juniorom, lebo vtedy bol v jeho generácii takmer neporaziteľný neskorší dopingový recidivista Riccardo Ricco.
Napriek tomu už v dvadsiatich rokoch podpísal Nibali profesionálnu zmluvu u prvodivíznej stajne Fassa Bortolo. „Nikto na mňa v meste Fassa netlačil, nechávali ma dospieť," pochvaľoval si.
Uviedol sa druhým miestom v etape Okolo Švajčiarska a padol do oka Johanovi Bruyneelovi, bývalému manažérovi Lancea Armstronga. Po rozpade tímu Fassa Bortolo však Nibaliho získal Roberto Amadio, manažér stajne Liquigas: „Prichádza k nám čistý talent, naozajstný cyklistický plnokrvník."
Na svoje prvé Giro d'Italia odchádzal s úlohou zvykať si na tímovú hierarchiu a pomáhať Danilo Di Lucovi. Už vtedy však sníval: „Raz aj ja budem lídrom. Len ja.“
Dospieval v čase, keď talianske cyklistické esá mali spoločné len to, že odmietali priznať podvody, z ktorých boli usvedčení. Pantani, Chiappucci, Garzelli, Basso, Di Luca, Scarponi, Petacchi, Ricco, každý z nich aspoň raz uviazol v dopingovej sieti. Pätnásť rokov direktov zabíjalo dôveryhodnosť talianskych cyklistických borcov. Nibali sa však situoval do pozície muža novej generácie, ktorý vráti Talianom vieru v ich „borcov.“
„Tí, ktorí dopujú, sú zlodeji a zaslúžia si byť zavretí," povedal pre časopis Bicisport. Talianske médiá ho pasovali do úlohy spasiteľa a manažér Franco Ballerini krátko pred svojou tragickou smrťou uistil: „Vincenzo očistí našu cyklistiku. Má silnú vôľu. Sľúbil mi, že nikdy nebude dopovať. A on drží slovo.“
Ivano Fannini, manažér stajne Amore e Vita, napriek tomu Nibaliho obvinil, že ho videl trénovať pod dohľadom „dopingového“ lekára Michele Ferrariho. Pre denník La Reppublica sa vtedy rázne ohradil: „Nikdy som sa s Ferrarim nestretol! Veľa som obetoval, aby som mohol byť cyklistickým profesionálom. Bol by som blázon, keby som to zahodil kvôli niečomu tak stupidnému, ako je doping. Otec ma vychoval prísne a dobre. Dopingom by som ho klamal a nikdy by som sa už nesmel vrátiť domov. "
Mohol jazdiť za Sky
Vo farbách Liquigasu (dnešného Cannondale, za ktorý jazdí aj Peter Sagan) rástol vedľa skúseného Ivana Bassa i po boku o rok mladšieho Čecha Romana Kreuzigera. Na Tour 2009 bol siedmy a na jeseň toho istého roku podľahol milionárom z tímu Sky. "Budeš naším jediným lídrom," sľúbil mu Dave Brailsford manažér Sky. Nibali požiadal šéfov Liquigasu, či ho vyviažu zo zmluvy, lenže tí odmietli.
Tréner Paolo Slongo o ňom vtedy hovoril, že je "horkokrvný a impulzívny". Impulzívne sa rozhodol aj v máji 2010, keď bol na poslednú chvíľu z nominácie na Giro kvôli biologickému pasu vyradený kolega Franco Pelizzotti. Hoci sa chystal až na Tour de France, zrušil Nibali dovolenku, nahradil Pelizzottiho a čoby superdomestik víťazného Bassa došiel tretí. V septembri na Vuelte, za výdatnej pomoci Kreuzigera, už ovládol svoju prvú Grand Tour. „Splnil sa mi detský sen,“ žiaril.
Toto je iná Astana
Kreuziger odišiel do Astany, zatiaľ čo Nibali sa v dvoch nasledujúcich rokoch pokúsil pre seba i Liquigas vyhrať Giro 2011 a Tour 2012. Vždy došiel tretí, najprv za Contadorom a Scarponim, potom za britským blokom Bradley Wiggins – Chris Froome.
Vlani vystriedal Kreuzigera v úlohe lídra Astany a pod niekdajším Pantaniho šéfom Giuseppe Martinellim hneď dosiahol triumfe na Gire, ktoré sa premenilo na mrazivý kurz prežitia. Námietky na dopingovú minulosť stajne Astana v pretekárskej ére Alexandra Vinokurova či za vlády manažéra Bruyneela odmietal: „Organizmus Astany bol vymenený. Je tu nová skupina mladých jazdcov.“
Priviedol si domestika z Liquigasu a kouča Slonga. Ustál na jar kritiku manažéra Vinokurova, kedy talianska Gazzetta písala o ich skorom rozchode, a vydal sa dobyť Tour. Na jej konci - ako inak? - Dostal podobne ako predchádzajúci šampióni otázku: Ako presvedčíte fanúšikov, že ste čistý?
„Ako? Mohol by som im stovky hodín rozprávať svoj príbeh. O svojich koreňoch, hodnotách, o všetkých prekážkach, ktoré som prekonal na ceste, ktorá ma priviedla až na trón Tour de France," povedal. "Ja som čistý! Som hrdý na to, kde som aj ako som sa sem dostal."
zdroj: idnes.cz