1. Straty s outsidermi
Ak nevyhráte s outsidermi ako Litva a najmä Lichtenštajnsko, tak ani vlastne nemáte právo postúpiť na šampionát. Presne to sa stalo našim futbalistom v tejto kvalifikácii o postup na svetový šampionát. Navyše nás zrazila aj domáca prehra s Gréckom 0:1, kde sme boli lepším tímom a mohli sme pomýšľať aj na víťazstvo.

2. Smiešna dvojica trénerov
Najprv prišlo zlé rozhodnutie angažovať dvojicu hlavných trénerov Stanislava Grigu či Michala Hippa. Potom sa predstavitelia nášho futbalu dlho len pozerali na to, ako strácame krok s elitou. Navyše aj naše výkony v kvalifikácii, ale aj v prípravných zápasoch boli mizerné. Lenže namiesto toho, aby sa spomínaná dvojica snažila vzkriesiť fádne výkony hráčov, zahĺbila sa do svojho nešťastia. Každým zápasom sme hrali horšie, až pokým sme sa dostali na dno.



3. Keď sa neskoro zobudíte
Zmena prišla jednoducho neskoro. Ján Kozák síce po zvolení do funkcie reprezentačného trénera nevzbudzoval dôveru u fanúšikov, ale stále bol lepším variantom ako zotrvanie Grigu s Hippom. Lenže tento krok vedenia Slovenského futbalového zväzu na čele s Jánom Kováčikom prišiel neskoro. Bosna bola príliš silný súper na to, aby sme si mohli myslieť, že cez triumfy nad Džekom a spol. sa dostaneme do Brazílie na majstrovstvá sveta.

4. Nádej sme nevyužili
Pred piatimi dňami sme si ani nevedeli predstaviť, že sa dokážeme vzchopiť a zaskočiť favorita. Po triumfe 1:0 u lídra „našej“ skupiny Bosny a Hercegoviny nám svitla nádej na šampionát, aj keď sme postup nemali vo vlastných rukách. Po výhre Grécka nad Lotyšskom už na budúcoročné majstrovstvá sveta definitívne nepostúpime.

5. Stačili dve nádherné strely
Najprv sa v 70. minúte presadil Bičakčič, potom o sedem minút rovnako nádhernou strelou skóroval Hajrovič. Tieto dva momenty nás stáli víťazstvo s Bosnou a Hercegovinou. Pritom dovtedy sme boli jednoznačne lepším tímom a chýbalo nám aj trochu šťastia. Za stavu 1:0 nastrelil tyč Vladimír Weiss a onedlho skončila strela Adama Nemca tesne vedľa brány.