„Za posledné roky dokázalo vedenie zdevastovať náš hokej. Boli sme špička, získavali sme medaily, v rebríčku sme boli tretí na svete. A teraz sme upadli do priemeru. A to mi prekáža. Teraz sa považuje za úspech, keď skončíme na ôsmom alebo deviatom mieste. A to mňa osobne uráža.“ Takto sa k ústupu slovenského hokeja pre HN pred pár dňami vyjadril Peter Šťastný, slovenská hokejová legenda (celý rozhovor nájdete TU).
No hokejový svet sa zmenil a zvyknúť si na to musí aj on. V prvom rade, hokejový svet sa naozaj vyrovnáva, už nie sú slabí súperi. Staré klišé, ale súčasne aj fakt. V druhom rade, Slovensko stojí na mieste a opreté o hokejku sleduje súperov. Pomaly už tiež klišé, ale opäť fakt.
Áno, v čase keď bol Šťastný generálnym manažérom reprezentácie, mali sme úspechy. Bol by ale súčasný stav iný, ak by manažérom zostal? Ťažko. Slovenský hokej totiž patril medzi špičku len pár rokov na začiatku 21. storočia. Vtedajšia generácia bola ešte produktom systémovej práce s mládežou. Začiatok jej konca sa dátuje na prvú polovicu 90. rokov.
Veď sa stačí pozrieť na počet aktívnych hráčov na Slovensku. Pohybujeme sa okolo úrovne 9 až 10-tisíc. Česi ich majú desaťkrát (!) viac. V počte hokejistov sme na 12. mieste na svete, dvakrát viac ich má Francúzsko či Japonsko. To samozrejme nehovorí o kvalite hráčov, ale pri väčšom počte sa nájde aj väčší počet tých kvalitných.
Slovenskí hokejisti nepostúpili do štvrťfinále šampionátu. Snímka: TASR/P. Neubauer
Pozícia okolo siedmeho až desiateho miesta je tak pravým odrazom stavu nášho hokeja. Nie je to úspech, ale ani dôvod na urážanie sa. Tento rok sme sa do najlepšej osmičky opäť nedostali. Ale to už je štvrtýkrát za posledných sedem rokov. Špičku vieme poraziť, ale už si musíme zvyknúť, že ju nebudeme porážať.
Apropo, hokejová špička. Aj tu sa dejú zmeny. Dlhú dobu ju tvorilo šesť hokejových veľmocí (Kanada, Rusko, Švédsko, USA, Česko, Fínsko). Slovensko chcelo byť tou siedmou. Dnes však môžeme hovoriť len o troch veľmociach. Ak by USA brali popri olympijských hrách vážne aj majstrovstvá sveta, boli by štyri. Fínsko a najmä Česko zažíva ústup z top pozícií, už aj oni majú problémy v súbojoch s takzvanými slabšími krajinami.
Reprezentácie Nórska, Dánska, Bieloruska, Lotyšska, v posledných rokoch najmä Francúzska, sa derú dopredu. Slovensko má v porovnaní s nimi výhodu, že pri zhode okolností dokáže postaviť medailový tím, čo vyššie menované krajiny ešte nedokážu (vlani nás napodobnilo Švajčiarsko). Celkovo však patríme už do jedného výkonnostného koša.
Otvorme preto oči, začnime vnímať dnešný hokejový svet okolo nás a prestaňme žiť v zlatej minulosti. Tento pohľad nám môže ukázať cestu, ako pozdvihnúť ten náš hokejový svet. Ak sa budeme totiž ďalej urážať, zostanú nám už len zlaté spomienky.