Počas aktívnej kariéry ho zdobila obrovská mentálna silá a množstvo veľkých tenisových zápasov vyhral v hlave. Jeden z najlepších hráčov v histórii "bieleho športu" Ivan Lendl vo svojom prejave na konferencii Big Ideas for CEE v bratislavskom Hoteli Carlton hovoril nielen o ceste na tenisový vrchol či trénerskej spolupráci s Britom Andym Murraym. Hráč známy pod prezývkami "Kamenná tvár" či "Ivan Hrozný" prezradil i to, prečo sa pred televíznymi kamerami a objektívmi fotografov neusmieva.

Lendl sa začal učiť tenisovú abecedu v rodnej Ostrave, kde jeho rodičia vlastnili tenisový klub. "Nemal som inú možnosť, ako venovať sa tenisu. Mal som šťastie, že môj prvý tréner mi dal veľmi dobré základy. Postupne som sa stal európskou juniorskou jednotkou, no vedel som, že v mojej hre sú ešte rezervy. Popracoval som najmä na bekhende, snažil som dať do neho viac topspinu. Na seniorských majstrovstvách republiky v Ostrave v roku 1978 sa ukázalo, že aj tento úder môže byť mojou zbraňou. Dokázal som zdolať dvoch česko-slovenských daviscupových reprezentantov a v semifinále som hladko v troch setoch zvíťazil nad wimbledonským šampiónom Janom Kodešom. Tenisový areál vtedy praskal vo švíkoch, niektorí ľudia sedeli aj na stromoch," zaspomínal si držiteľ ôsmich grandslamových titulov vo dvojhre.

Prvé štyri finálové zápasy na podujatiach veľkej štvorky sa pre Lendla skončili neúspešne, negatívnu bilanciu prelomil až v roku 1984 na antukovom Roland Garros v Paríži, kde proti Američanovi Johnovi McEnroeovi otočil z 0:2 na sety. "Mnohí ľudia si myslia, že to bol najdôležitejší zápas mojej tenisovej kariéry, no nie je tomu tak. V každom prípade som zaregistroval, že od tohto momentu novinári už nepísali o Lendlovi ako o hráčovi, ktorý sa nevie vrátiť späť ale o ako o tenistovi, ktorý sa nikdy nevzdáva. Uvedomoval som si, že ak chcem častejšie vyhrávať nad Johnom a Jimmym Connorsom, musím zlepšiť return na ľavácke podanie a účinnejšie uplatňovať bekhendový slajz. Rozhodol som sa začať spolupracovať s trénerom Tonym Rocheom a ukázalo sa, že to bol dobrý ťah. O rok neskôr som sa stal svetovou jednotkou. Vydržali sme spolu desať rokov a dodnes spolu výborne vychádzame."

Lendl sa na kurte vyznačoval maximálnou sústredenosťou na každú loptičku a šetril úsmevmi. "Viem, že aj teraz, keď trénujem Andyho Murrayho, zamestnávajú paparazzov, aby ma na turnajoch zachytili usmiať sa. Ale pravé preto sa ja nikdy neusmejem," povedal kouč aktuálnej svetovej štvorky. Murray rovnako ako Lendl prvé štyri grandslamové finále prehral, vlani na US Open sa však dočkal vytúženého prvého grandslamového titulu. "Andyho správne nakoplo vlaňajšie semifinále Australian Open proti Djokovičovi. Prehral ho síce v piatich setoch, no zistil, že má aj na Novaka, Rogera Federera a Rafaela Nadala, s ktorými predtým v grandslamových finále neuhral ani set. Začal veriť, že cesta, na ktorú sme spolu nastúpili, je správna. Zviedol víťazný boj sám zo sebou. Vo Wimbledone síce prehral vo finále s Federerom, no o mesiac neskôr sa tešil v Londýne z olympijského zlata a v septembri triumfoval na US Open. Motivoval som ho, že dokázal vyhrať olympiádu na domácej pôde, čo sa Djokovičovi, Federerovi ani Nadalovi nikdy nepodarí. Bol to pre neho správny stimul," dodal Lendl, ktorý je od roku 1992 občanom USA. So svojou manželkou Samanthou mä päť dcér, tri z nich sa venujú golfu.