Svet žije olympiádou v Soči. Fanúšikovia, športovci a ani Medzinárodný olympijský výbor zrejme netušia, že sa ich hotely nachádza v miestach, kde sa rozkladal sovietsky gulag. V centre olympijského mesta sídlila pred druhou svetovou vojnou správa sovietskeho pracovného lágra.
Cesty spájajúce kúpele na brehu Čierneho mora, asfaltku k turisticky obľúbenej rozhľadni Veľký Achun a mnoho ďalšieho stavali desaťtisíce väzňov z tábora "Ochunlag".
Je vlastne dosť pravdepodobné, že medzi väzňami umierali aj Čechoslováci, ktorí uverili propagande, že v Rusku (vtedy v ZSSR) sa žije lepšie. A utiekli cez hranice. Sovietski komisári NKVD sa s nimi nepárali. Úradným rozhodnutím ich odsúdili ako údajných špiónov na najmenej tri roky v nápravno-pracovnom tábore. Nedaj bože, keď u utečenca objavili mapu alebo ešte horšie kompas, to bolo za päť a viac rokov.
Civilizovaný svet by si ťažko predstavil klzisko v Osvienčime. Niekto namietne, že Ochunlag so svojimi tridsiatimi dvoma tisíckami väzňov (počet umučených nepoznám) nemožno porovnávať s osviečinským peklom. Áno, sú tu rozdiely v počte a v spôsobe vraždenia. V Osvienčime nacisti systémovo likvidovali väzňa udusením. V ZSSR väzni zomierali prevažne hladom a vyčerpaním. V Osvienčime vieme, kde sa ukloniť a prejaviť pietu. V Soči nie. A to je ten problém.
V Rusku nájdeme tisíce miest, kde by sa mal postaviť miesto hotela kríž. Táborov bolo okolo troch tisíc. Miznú zarastené v divočine, na iných stoja celé mestá s turistickými atrakciami bez zmienky, čo sa tu za boľševika stalo. Ak sa zhodneme, že to niečo vypovedá o "vyrovnávaní sa s minulosťou", o režime, ktorý v Rusku vládne, musíme zaplakat sami nad sebou.
V neďalekom slavkovskom "baníckom" múzeu v Krásne som prosil o mapku miestnych lágrov, lebo som beznádejne blúdil. O väzenských táboroch v múzeu nenájdete ani slovo. Keď som sa pýtal prečo, zaskočila ma odpoveď: "A prečo akože?" Keď som namietal, že tam predsa za totalitného režimu týrali tisíce politických väzňov, pani v kase sa strašne zamračila. Odvrkla niečo v zmysle, že to nepatrí do baníckej profesijnej histórie. Že to jednoducho nikoho nezaujíma.
Mám obavu, že má pravdu. Pri takej chvíľke by si človek mal spomenúť na vnútorne presídlené obyvateľstvo Soči, ich vyvlastnené domy, otrocké podmienky robotníkov finišujících na sočskej olympijskej paráde, uväznených a týraných kritiky putinovského režimu. Snáď si zase niekto nemyslí, že v Rusku je lepšie?!
Zdroj: idnes.cz