Majster sveta v chôdzi na 50 kilometrov Matej Tóth sa po zisku historického zlata ani nedostal do postele. Po krátkych oslavách odpovedal do štvrtej rána na správy, ktoré zahltili jeho e-mailovú schránku aj mobilný telefón. „Ani som nemal čas si ľahnúť,“ tvrdí pre HN.
Čo pre vás a slovenskú atletiku znamená zlato z majstrovstiev sveta atletike, prvé pre Slovensko v ére samostatnosti?
Veľmi sa z toho teším. No asi to uvedomenie si toho, čo som dosiahol, príde, až keď sa vrátim na Slovensko. Tu v Pekingu sme titul oslávili, pripili sme si s celou výpravou. Potom som hodiny odpisoval na nespočetné množstvo správ z domov. V noci som nespal ani minútu, do štvrtej som odpovedal na gratulácie a pomaly sa už chystal pomáhať Kataríne Berešovej pri trati ženského maratónu.
Od štvrtého kilometra vašich majstrovských pretekov ste išli vpredu osamotený, čiže vyše troch hodín bez kontaktu so súpermi. Nebolo vám vpredu smutno?
Nie, mne vyhovujú takto rozbehnuté preteky, som na to zvyknutý aj z tréningu. Celý život trénujem väčšinou sám v podobnom rytme. Viac mi vyhovuje ísť si svoj rytmus, ako sa prispôsobovať skupine. Ja si kontrolujem časy na hodinkách každých päť kilometrov, aby som išiel rovnomerným tempom.
Čo to znamená byť majstrom sveta – koľko kilometrov ste počas sezóny odchodili, ako dlho ste nevideli rodinu?
Sezóna sa mi začala v októbri, môj chodecký rok má trinásť štvortýždňových cyklov. Doteraz som nachodil 5400 kilometrov od októbra. V septembri ešte niečo odtrénujeme. Za posledných desať týždňov som bol deväť mimo domova, takže už je toho celkom dosť a veľmi sa teším na svoju rodinu.
Ktorý z momentov, odkedy ste s veľkým náskokom vstúpili prvý na štadión, bol pre vás najemotívnejší?
Vstup na štadión bola prvá obrovská emócia, ďalšou prejdenie cieľovou páskou, po ktorom už bolo jasné že „je to tam“. Potom to pokračovalo objatím s otcom, trénerom, čestné kolo, vyhlásenie víťazov, hymna... To bol kolobeh radostných udalostí – medzitým ešte telefonáty s manželkou a deťmi. Všetko to len znásobovalo a zvýrazňovalo pocity šťastia a radosti.
Viete, koľko peňazí získate za titul majstra sveta od Medzinárodnej atletickej federácie?
Viem.
Tých 60-tisíc dolárov a ďalších takmer sedemtisíc eur ako odmena od ministerstva školstva bude veľkým prínosom do rodinného rozpočtu?
Pre nás chodcov, keďže nie sme nejaký komerčný šport a žijem z normálnej výplaty ako bežný zamestnanec – profesionálny vojak, sú to obrovské peniaze. Ale sme mladá rodina, všetko pôjde na splatenie dlhov za bývanie a môžeme začať s čistým štítom.
Čiže vďaka titulu majstra sveta sa vám zjednoduší život.
Ja sa nezabezpečím do konca života ako niektorí futbalisti, hokejisti či tenisti. Ale túžil som mať „vystarané“ všetky tieto veci, aby som mohol ísť do bežného života po skončení kariéry bez dlhov. O tom som vždy sníval a som rád, že sa mi to podarilo. Týmto definitívne.
Ste prvý Slovák so zlatom z atletických majstrovstiev sveta. Zvýši sa záujem sponzorov obzvlášť pred budúcoročnou olympiádou, kde budete topfavoritom na medailu?
To je otázka aj pre mňa, sám som zvedavý. Určite to neberiem tak, že teraz sa mi začnú hrnúť sponzorské zmluvy. Stále to bude o zháňaní, o žiadostiach, o behačkách. Ale verím, že niečo sa podarí a nejaká tá nová zmluva pomôže aj mne a mojej rodine.
Máte aj teraz reklamných partnerov. Môžete si ako majster sveta pýtať viac?
Verím, že tá moja cena vzrástla. Samozrejme, už v minulosti som mal úspechy – som vicemajster Európy, víťaz Svetového pohára. Mám a mal som reklamné zmluvy. Ale rádovo sú to mnohonásobne nižšie sumy, ako je tá odmena od Medzinárodnej atletickej federácie.
Vy vlastne nemáte svoje chodecké disciplíny ani na atletických mítingoch, kde sa dostávajú slušné prémie.
My máme tzv. Svetový chodecký challenge, ktorý som vlastne tiež v tejto sezóne vyhral. Je to pre mňa výnimočný rok a tie odmeny sú pre mňa tak ako pre každého bežného Slováka obrovskými peniazmi. Zamýšľal som sa nad tým a povedal som si: ktorý rok si mám svojím športom zarobiť, keď nie v ten, keď sa stanem majstrom sveta?
Trúfate si na zlato aj na budúcoročnej olympiáde v Riu de Janeiro?
Určite si trúfam a budem patriť medzi favoritov. No v prvom rade si želám, aby som bol zdravý, aby mi vyšla príprava tak ako tento rok. Aj teraz som bol síce topfavoritom, no 50 kilometrov chôdze je v mnohom zradná disciplína. Musím ísť do každých pretekov s pokorou a nemať veľkohubé vyhlásenia.