Odmalička mu otec zakazoval, aby pretekal na motorke. On ho napriek tomu nepočúval. Vybral si nebezpečný šport a každé ráno chodil z domu kilometer na dráhu. Aj s motorkou. Síce v mladosti robil aj karate, hral futbal či stolný tenis, napokon sa jeho hlavným športom stali preteky na plochej dráhe. A teraz z toho vyťažil. Zoznámte sa – Martin Vaculík, európsky šampión na plochej dráhe.
Rodák zo Žarnovice tak dosiahol najväčší úspech pre Slovensko v tomto športe. Ako prvý Slovák totiž vybojoval zlato na takomto vrcholnom podujatí. Vaculíkovi sa to podarilo na majstrovstvách Európy v Poľsku. „Neustále som išiel za svojím cieľom a teraz sa mi to vyplatilo. Dosiahol som najväčší úspech v mojej kariére. Samozrejme dúfam, že nebude posledný,“ povedal pre HN nový šampión na plochej dráhe.
Talent z plochej dráhy
Paradoxne k tomuto málo populárnemu športu na Slovensku ho nedoviedol jeho otec. A to aj napriek tomu, že bol bývalý československý reprezentant na plochej dráhe. „Vedel som, čo tento šport prináša, vedel som, aký je nebezpečný a že je príliš drahý. Chcel som, aby mal môj syn normálny život ako dieťa. Sám si však vybral a teraz si môžeme povedať, že to bol správny krok,“ zhodnotil Martin Vaculík starší. Jeho syn sa plochej dráhe začal venovať od deviatich rokov.
Pravidelne chodieval trénovať, ale na pretekoch sa zúčastniť nemohol. Až od pätnástich rokov. „Bol som trpezlivý, vedel som, že mám ešte čas, tak som len trénoval,“ tvrdí Vaculík. Hneď ako získal pretekársku licenciu, tak vedel, že je veľkým talentom. „Zdolával som skúsených pretekárov a potvrdil som si, že pri tomto športe chcem zostať.“ Až do sedemnástich rokov ho finančne podporoval najmä jeho otec. Potom sa však stal profesionálom, postupne pretekal v Česku a začal sa starať sám o seba.
Vďaka zmluvám je v elite
Dnes už 23-ročný pretekár súťaží v poľskej, vo švédskej a v českej lige. V každom tíme v týchto krajinách má profesionálnu zmluvu. Vďaka týmto peniazom si hradí celú sezónu, ktorá ho vyjde na niekoľko desiatok tisíc eur – kupuje si motorku, techniku, platí si svoj manažérsky tím a hradí si aj letenky na jednotlivé podujatia. Do roka absolvuje 60 pretekov po celej Európe. „V nedeľu jazdím vo Švédsku, v utorok v Poľsku, a takto stále dokola. Ja vlastne len lietam a jazdím na motorke,“ hovorí Vaculík.
Sám priznáva, že nebezpečenstvo ho pri tomto športe fascinuje. K životu totiž potrebuje adrenalín. Ale strach má pri každých pretekoch. „Asi som divný, ale ja strach potrebujem. Bez neho by som nebol taký dobrý ako som. Posúva ma ďalej a vďaka nemu sa na dráhe neustále zlepšujem. Aspoň nie je nuda,“ hovorí nový európsky šampión.
Z trápenia na vrchol
Ten pritom dosiahol historický úspech v jeho najhoršej sezóne v kariére. Od začiatku nového ročníka sa trápil a nedosahoval dobré výsledky. „Mal problémy s technikou, s motorkou a ďalšími vecami. Našťastie nastali zmeny a v Poľsku sa z tohto celosezónneho trápenia dostal.