Tri zápasy, tri tretie tretiny a skóre v nich 0:8 v neprospech Slovenska. Ak prirátame víťazný gól Česka z predĺženia, tak ich bude deväť. Toto skóre najlepšie odzrkadľuje doterajšiu hru slovenských hokejistov na majstrovstvách sveta v Minsku.
Čomu to pripísať? Tréner Vladimír Vůjtek vraví o problémoch hráčov so psychikou. A má pravdu. Nie sú to však tréneri, ktorí sú aj za psychickú prípravu hráčov zodpovední?
Neobstoja ani výhovorky na neskúsenosť. Pred majstrovstvami nevedeli tréneri, že vybraní hráči sú neskúsení? A vyhovárať sa na ňu po každom zápase je alibizmus. Problém je iný, ide napríklad o chybné návyky hráčov zo svojich domovských klubov. Veď päť našich obrancov hrá v Česku či na Slovensku.
Nedôrazné bránenie v okolí nášho bránkoviska. Slabý pohyb či zlé čítanie hry a z toho vyplývajúce fauly alebo vytváranie dier pre súperových útočníkov. O zlej hre našej obrany (a nielen o nej) sme písali už v hodnotení zápasu s Kanadou. Výsledkom, okrem gólov v našej sieti, je nervozita, ktorá sa prenáša na celý tím.
Treba však uznať, že tréneri ani lepších obrancov k dispozícii nemali. Tí sú zranení. Skúsení bekovia nám chýbajú ako soľ, mladých nemá kto upokojiť. Švárny so Slobodom to nedokážu. Takže našim obrancom vlastne môžeme ťažko niečo vyčítať, hrajú najlepšie ako vedia.
Neobstoja žiadne výhovorky ani na adresu rozhodcov. Tí nemôžu za (ne)systém našej hry. A dlhú presilovku 5 na 3 sme hrali aj my. Keďže nám presilovky nejdú, Vůjtek si správne zobral oddychový čas a hráčom kreslil ako majú hrať. Výsledok? Bezhlavé pálenie so zatvorenými očami na bránu alebo častejšie do prvého brániaceho hráča. A stačilo sa pritom pozrieť ako odohrali presilovky Francúzi. Našich hráčov si rozhýbali, clonili brankárovi a tečovali strely.
Ak hrá obrana najlepšie ako vie, o útokoch to neplatí. Problém je, že Vůjtekovi sa nepodarilo trafiť zloženie útočných formácií. S prižmúrením oka spĺňa medzinárodné kritéria len Hrivíkov útok so Šatanom a Nagyom na krídlach, ktorý strelil v pondelok všetky naše góly. Ostatné útoky ako keby neexistovali a boli to skôr Francúzi, kto si od druhej tretiny vytváral tlak. Ťažko povedať aká je nálada v kabíne, ale na ľade chémia jednoducho nefunguje.
Chýb v našej hre je veľmi veľa a štvrťfinále je pre nás veľmi vzdialené. Bohužiaľ, musíme sa pozrieť pravde do očí, s takýmito výkonmi nás čaká len boj o záchranu. Nóri či Dáni predvádzajú iný hokej, o Švédoch nehovoriac. A šance na štvrťfinále sa vzdal už aj náš trénersky tím. Stále je však o čo hrať – záchranu či body do kvalifikácie na ďalšiu olympiádu. A to by si mali slovenskí hokejisti uvedomiť.