Organizovanie olympijských hier väčšinou neprináša ekonomické benefity, ale obyvateľstvo robí šťastnejším. Vyplýva to z analýzy Inštitútu finančnej politky Ministerstva financií (IFP). Inštitút sa pozrel na vplyv minulých olympiád na ekonomiku krajinu a jej subjektívne vnímaný blahobyt.
Olynpiáda verzus ekonomika
Usporiadanie olympiády vplýva na ekonomiku cez viacero kanálov. Investície (najmä infraštruktúrne) môžu vytvoriť nové kapacity a priestor pre rýchlejší rast. Ak však ostanú nevyužité, po skončení hier pôsobia ako záťaž. Medzi hlavné argumenty zástancov olympiády patrí aj zvýšenie atraktivity krajiny a rozmach cestovného ruchu, ktorý dokáže trvalo zvýšiť spotrebu. V období recesie by bol vítaný aj dočasný rast dopytu.
Na druhej strane je podľa analýzy možné, že rast by bol kompenzovaný poklesom v iných sektoroch ekonomiky (crowding out effect), keďže väčšina ekonomickej aktivity je generovaná domácim obyvateľstvom znášajúcim náklady usporiadania hier.
Efekt olympiády na ekonomiku je však v praxi neistý a po započítaní všetkých nákladov možno skôr negatívny. Podľa empirických štúdií je nárast zamestnanosti obmedzený len na trvanie olympiády. Skúsenosť zo Salt Lake City ukazuje, že rast tržieb hotelierov a majiteľov reštaurácií bol prevážený poklesom ostatnej spotreby. Rovnako nebol zaznamenaný vplyv na výšku mzdy v hospodárstve. Závery o vplyve olympiády na export sa rôznia.
Olympiáda teší najmenej ženy
Väčšina ľudí túži skôr po blahobyte a vnútornej pohode, než po vysokej hrubej domácej produkcii. Po usporiadaní olympiády by sme boli skôr šťastnejší než bohatší. S týmto záverom prišla dvojica ekonómov, ktorá skúmala „šťastie“ obyvateľstva pred a po usporiadaní veľkých športových udalostí.
Autori namerali najväčšie zvýšenie „šťastia“ u starších a menej vzdelaným mužov, naopak najmenej tešila olympiáda ženy. Ak by závery štúdie platili aj v prípade usporiadania olympiády na Slovensku, tak by Slováci v životnej spokojnosti predbehli Španielov.