Desiatky ľudí sa v stredu večer zhromaždili v Manchestri na pietnej spomienke na pamiatku iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý prišiel o život v sobotu 28. februára pri koordinovanom izraelsko-americkom útoku na Irán. Ako vo štvrtok informoval spravodajský web The Times of Israel, neďaleko miesta konania tohto smútočného podujatia sa za výrazne vyššej účasti ľudí konalo zhromaždenie na oslavu Chameneího smrti.
Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví vo štvrtok uviedol, že ktokoľvek sa stane nástupcom Alího Chameneího na poste najvyššieho iránskeho vodcu, bude nelegitímny. Pahlaví to napísal v príspevku na sieti X, v ktorom súčasne deklaroval, že víťazstvo nad islamistickým režimom v Iráne je blízko.
Libanonská vláda sa rozhodla zakázať všetky potenciálne vojenské aktivity Iránskych revolučných gárd a zaviesť vízovú povinnosť pre Iráncov vstupujúcich do krajiny. Toto opatrenie je zamerané na posilnenie tlaku na libanonské proiránske šiitské hnutie Hizballáh.
Diplomati a personál veľvyslanectiev v diplomatickej štvrti saudskoarabskej metropoly Rijád boli vo štvrtok vyzvaní, aby sa ukryli v dôsledku potenciálnej, ale bližšie nešpecifikovanej hrozby. Bližšie podrobnosti o hrozbe zverejnené neboli a saudskoarabské štátne médiá bezprostredne nereagovali na žiadosť o komentár. Vstup do štvrte na západnom okraji saudskoarabského hlavného mesta, kde sídli väčšina zahraničných diplomatických misií v tejto krajine, bol od štvrtkového popoludnia uzatvorený, uviedli podľa Reuters dva zdroje.
Slovenská republika odsudzuje porušovanie medzinárodného práva na Blízkom východe a podporuje okamžitú deeskaláciu konfliktu, ochranu civilného obyvateľstva a návrat k prerušenej diplomacii. Vo štvrtok to po videokonferencii ministrov zahraničných vecí a štátnych tajomníkov krajín Európskej únie a Rady pre spoluprácu arabských štátov Perzského zálivu vyhlásil šéf slovenskej diplomacie Juraj Blanár.
Izrael prvýkrát nariadil evakuáciu celých štvrtí v južnom Bejrúte.
Vo štvrtok v Tel Avive pristáli prvé dva repatriačné lety od uzavretia izraelského vzdušného priestoru pre vojnu na Blízkom východe. Lietadlá s izraelskými občanmi pristáli na Letisku Bena Guriona, ktoré ostáva naďalej uzavreté pre komerčnú dopravu. Prvý let národného dopravcu El Al Airlines smeroval z Atén a druhý prevádzkovaný spoločnosťou Israir z Ríma, oznámilo izraelské ministerstvo dopravy. Každý z nich prevážal 170 pasažierov.
Piaty repatriačný let SR, ktorý mal vo štvrtok prepraviť ďalších občanov z Maskatu v Ománe, sa nemôže uskutočniť. Dôvodom je obmedzená kapacita odbavovania lietadiel na letisku v Maskate, na základe čoho ománska strana ráno až do odvolania zrušila prijímanie nových lietadiel a výrazne obmedzila počet povolených letov.
Koordinačné centrum pre reakcie na núdzové situácie spadajúce pod Európsku komisiu pomáha aj naďalej koordinovať repatriačné lety z Blízkeho východu. O pomoc s financovaní letov prostredníctvom mechanizmu Európskej únie v oblasti civilnej ochrany požiadalo už desať členských krajín vrátane Slovenska.
Na Blízkom východe je podľa ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova potrebné vyhlásiť moratórium na útoky, ktoré spôsobujú civilné obete. „Vyzvime všetci na zastavenie všetkých bojových akcií, počnúc úplným moratóriom na útoky, ktoré spôsobujú civilné obete a ničia civilnú infraštruktúru, ako sa to deje v mnohých arabských krajinách,“ vyhlásil Lavrov vo štvrtok v Moskve.
Úlomky z iránskych dronov, ktoré zachytila protivzdušná obrana Spojených arabských emirátov, zranili v Abú Zabí šesť ľudí. Katarské úrady dnes vyhlásili v krajine zvýšený stav núdze po tom, ako boli v Dauhe počuť silné explózie, ktorých zvuky sa podľa stanice Al-Džazíra približovali k centru metropoly. Stúpajúci dym bol vidieť nad obytnou štvrťou na západnom okraji Dauhy. Výbuchy boli počuť tiež v Bahrajne.
Od začiatku izraelských a amerických útokov pred šiestimi dňami bolo v Iráne ťažko poškodených najmenej 105 civilných zariadení, uviedol vo štvrtok Iránsky Červený polmesiac. Podľa organizácie bolo doteraz zaznamenaných celkovo 1332 útokov na 636 miestach. Tieto údaje nebolo možné nezávisle overiť. Iránske médiá informovali, že boli zasiahnuté obytné oblasti viacerých miest, vrátane metropoly Teherán. Izrael a USA tvrdia, že ich útoky sú zamerané na iránsku vojenskú infraštruktúru, vrátane veliteľských centier, bezpečnostných agentúr a iných zariadení.
Pri izraelských útokoch zahynulo vo štvrtok v Libanone osem ľudí, zatiaľ čo Izrael obnovil svoje evakuačné výzvy pre rozsiahle oblasti na juhu krajiny, kde sa nachádzajú bašty militantného hnutia Hizballáh. Libanonská Národná tlačová agentúra oznámila, že pri útoku na dedinu v oblasti Nabatíja zahynul jej starosta spolu s manželkou. Ďalší úder si vyžiadal štyri životy v neďalekej obci. Libanonské ministerstvo zdravotníctva okrem toho informovalo, že dvaja ľudia zahynuli aj v aute neďaleko mesta Zahlé na východe krajiny.
Taliansko zvýšilo svoju protivzdušnú obranu na maximum v reakcii na iránske útoky na Cyprus a po zostrelení rakety smerujúcej na Turecko. Vo štvrtok to uviedol minister obrany Guido Crosetto v súvislosti so situáciou na Blízkom východe po útokoch Spojených štátov a Izraela na Irán.
Silná vlna izraelských odvetných úderov proti proiránskemu militantnému hnutiu Hizballáh vyvolala nový prílev vnútorne vysídlených obyvateľov vo vojnou znavenom Libanone, píše denník The New York Times (NYT). Rodiny s deťmi sa ocitli na ulici na pobreží Bejrútu, niektoré našli prístrešie vo vnútri verejných škôl. Obyvatelia sú frustrovaní a situácia v krajine je podľa humanitárnych pracovníkov katastrofálna.
Francúzsko dočasne umožnilo americkým lietadlám využívať francúzske vojenské základne na Blízkom východe, kde šiestym dňom pokračuje vzdušná vojna medzi Spojenými štátmi a Izraelom na jednej a Iránom na strane druhej. Informovala o tom dnes agentúra AFP s odvolaním sa na generálny štáb francúzskej armády.
Výpadok internetu v Iráne už prekročil 120 hodín a pripojenie v krajine sa podľa nezávislej dozornej organizácie NetBlocks ustálilo na približne 1 % svojej typickej úrovne. Spoločnosť Netblocks dodala, že iránske telekomunikačné spoločnosti sa správajú „orwellovsky“ a hrozia právnymi krokmi proti používateľom, ktorí sa pokúšajú získať prístup na globálny internet.
Zo Spojených arabských emirátovdnes odletí zhruba 250 komerčných letov, vyše 60 z nich zamieri do Európy. Na tlačovej konferencii to dnes povedal nemecký minister zahraničia Johann Wadephul. Na letisku vo Frankfurte nad Mohanom ráno pristálo prvé lietadlo, ktoré kvôli evakuácii nemeckých občanov z Blízkeho východu vypravila nemecká vláda. Berlín sa rozhodol v civilných lietadlách z regiónu evakuovať prednostne deti, tehotné ženy a chorých.
Premiér Anthony Albanese povedal vo štvrtok, že v rámci austrálskych krízových plánov boli vyslané „vojenské kapacity“ na Blízky východ. Albanese povedal poslancom v austrálskom parlamente, že vláda už vyslala do regiónu šesť zásahových tímov. „A nasadili sme už aj vojenské kapacity začiatkom tohto týždňa v rámci našich krízových plánov,“ ozrejmil. „Ďakujem Austrálčanom, ktorí sa vydali do nebezpečnej situácie, aby pomohli svojim spoluobčanom,“ vyhlásil. Ďalšie podrobnosti neposkytol, hoci vysielateľ SBS News informoval, že ide o lietadlá.
Protivzdušná obrana zachytávajúca útoky vo vzduchu nad katarskou Dauhou otriasla budovami, zatiaľ čo mestom sa ozývali výbuchy, informovali novinári CNN na mieste.
Francúzsky minister zahraničných vecí Jean-Noël Barrot v stredu telefonoval so svojim iránskym náprotivkom Abbásom Arákčím a vyzval na zmiernenie napätia v súvislosti s prebiehajúcim konfliktom na Blízkom východe. „(Barrot) odsúdil iránske útoky, opätovne potvrdil záväzok Francúzska k stabilite na Blízkom východe, k upokojeniu situácie a k obnoveniu náročného diplomatického dialógu v súlade s medzinárodným právom,“ uvádza sa v stanovisku.
Teheránom dnes ráno opäť otriasli výbuchy, kvôli ktorým si obyvatelia nie sú istí, či majú mesto opusiť alebo zostať, povedal pre CNN muž, ktorý z mesta utiekol. „Bombardovanie je všade – na severe, juhu, východe, západe. Zdá sa, že idú po všetkom,“ povedal pre CNN anonymný obyvateľ.
Taliansko plánuje poslať krajinám Perzského zálivu pomoc v oblasti protivzdušnej obrany v súvislosti s iránskymi leteckými útokmi, uviedla vo štvrtok premiérka Giorgia Meloniová. „Rovnako ako Spojené kráľovstvo, Francúzsko a Nemecko, aj Taliansko má v úmysle poslať pomoc krajinám Perzského zálivu, konkrétne v oblasti obrany a najmä protivzdušnej obrany,“ povedala Meloniová.
Iránske revolučné gardy vo štvrtok oznámili, že Hormuzský prieliv – jedna z najdôležitejších námorných trás na svete, ktorá od začiatku vojny zaznamenala pokles dopravy – je uzavretý iba pre lode z USA, Izraela, Európy a ďalších západných spojencov. „Už predtým sme povedali, že na základe medzinárodných zákonov a rezolúcií bude mať Iránska islamská republika v čase vojny právo kontrolovať prechod Hormuzským prielivom,“ uviedli Iránske revolučné gardy podľa štátnej televízie IRIB.
Americký minister obrany Pete Hegseth v telefonáte uistil svojho izraelského rezortného kolegu Jisraela Kaca o pevnej podpore Washingtonu a vyzval vládu v Jeruzaleme, aby vo vojenskej operácii proti Iránu pokračovala „až do konca“. „Pokračujte až do konca, sme s vami,“ povedal Hegseth Kacovi podľa vyhlásenia izraelského ministerstva obrany a „vyzdvihol bezprecedentnú spoluprácu medzi armádami a schopnosti izraelských ozbrojených síl“.
Iránske ozbrojené sily vo štvrtok popreli vypálenie balistickej rakety proti Turecku. Raketu ešte pred vstupom do tureckého vzdušného priestoru zostrelili systémy protivzdušnej obrany Severoatlantickej aliancie. Vo vyhlásení zverejnenom štátnymi médiami Teherán zdôraznil, že rešpektuje suverenitu Ankary.
Iránske Revolučné gardy vo štvrtok vyhlásili, že v severnej časti Perzského zálivu zasiahli americký ropný tanker, ktorý následne zachvátil požiar. Podľa portálu The Times of Israel môže byť tento incident spojený s útokom na tanker pri pobreží Kuvajtu, o ktorom skôr vo štvrtok informovala agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva
Spojené štáty v stredu uskutočnili prvý charterový let z vojnou postihnutého Blízkeho východu, oznámilo ministerstvo zahraničných vecí. Agentúra AFP uvádza, že let sa uskutočnil po tom, ako približne 17 500 Američanov región opustilo na vlastnú päsť.
„V regióne budú nasadené ďalšie lety,“ uviedlo ministerstvo vo vyhlásení a s odvolaním sa na operačné dôvody neposkytlo žiadne podrobnosti o stredajšom lete. Občanov USA v Izraeli, Spojených arabských emirátoch, Katare a Saudskej Arábii vyzvalo, aby sa prihlásili online.
Kanadský premiér Mark Carney vo štvrtok vyhlásil, že nemôže kategoricky vylúčiť vojenskú účasť svojej krajiny v eskalujúcej vojne na Blízkom východe. Vyhlásil to počas svojej návštevy Austrálie, informuje AFP.
Pri spoločnom vystúpení s austrálskym premiérom Anthonym Albanesem v Canberre sa Carneyho opýtali novinári, či existuje situácia, v ktorej by sa Kanada zapojila do konfliktu.
„Nikdy nemožno kategoricky vylúčiť účasť,“ povedal, pričom zdôraznil, že ide o „hypotetickú“ otázku. „Budeme stáť pri našich spojencoch... a vždy budeme brániť Kanaďanov,“ dodal.
Ceny ropy vo štvrtok opäť prudko vzrástli, keďže eskalujúca vojna USA a Izraela proti Iránu vyvolala obavy z dlhodobého prerušenia dodávok ropy a plynu z Blízkeho východu. Irán vo štvrtok skoro ráno vypálil rakety na Izrael a milióny obyvateľov museli ísť do protileteckých krytov.
Libanonské štátne médiá uviedli, že vo štvrtok pri izraelských útokoch zahynul na severe krajiny predstaviteľ palestínskeho militantného hnutia Hamas. Ide o prvého zabitie člena Hamasu od začiatku útokov USA a Izraela na Irán, informuje agentúra AFP.
Wasím Atalláh al-Alí a jeho žena zahynuli pri „dronovom útoku zacielenom na ich dom“ v Beddawi, palestínskom utečeneckom tábore neďaleko libanonského Tripolisu. Došlo k tomu ešte pred úsvitom, uviedla Národná spravodajská agentúra (NNA) a muža opísala ako vysokopostaveného predstaviteľa Hamasu.
Izraelské letectvo dnes ráno začalo novú rozsiahlu vlnu vzdušných úderov proti infraštruktúre iránskeho režimu v hlavnom meste Teheránu, oznámila podľa tlačových agentúr izraelská armáda. Ďalšie podrobnosti k útokom neuviedla.
Iránske štátne médiá krátko nato uviedli, že svedkovia hlásia niekoľko výbuchov v Teheráne a tiež v meste Karadž, ktoré ležia 20 kilometrov západne od metropoly.
Nový Zéland vo štvrtok vyslal dve vojenské lietadlá na Blízky východ s cieľom evakuovať svojich občanov z tejto oblasti, informuje AFP.
Minister zahraničných vecí Winston Peters počas svojej cesty po Južnej Amerike vyzval Novozélanďanov, aby sa uchýlili do úkrytov a opustili región, pokiaľ je to bezpečné.
Izraelský letecký útok vo štvrtok nadránom zasiahol baštu libanonskej militantnej skupiny Hizballáh v južnej časti Bejrútu krátko po tom, ako Izrael vydal varovanie, že sa chystá zaútočiť na toto šiitské proiránske hnutie, informuje AFP
Izraelská armáda predtým vyzvala obyvateľov, aby opustili predmestie Bejrútu, a varovala, že sa chystá zaútočiť na ciele, ktoré súvisia s hnutím.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva v stredu neskoro večer oznámilo, že pri predošlých izraelských útokoch na vozidlá na diaľnici vedúcej k bejrútskemu letisku zahynuli traja ľudia. „Dva izraelské letecké útoky na diaľnici vedúcej k letisku zabili troch ľudí a spôsobili zranenia ďalším šiestim osobám,“ uviedol rezort.
Ropný tanker zakotvený vo vodách pri Kuvajte zaznamenal veľkú explóziu, ktorá spôsobila únik ropy, uviedla vo štvrtok agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva (UKMTO). Kapitán tankera spozoroval malé plavidlo, ktoré údajne po výbuchu opustilo oblasť, informujú agentúry AFP a Reuters.
Podľa UKMTO k incidentu došlo 30 námorných míľ juhovýchodne od kuvajtského prístavu Mubarak v Perzskom zálive.
„Vo vode sa nachádza ropa z nákladnej cisterny, čo by mohlo mať určitý dopad na životné prostredie. Do lode začala natekať voda, neboli hlásené žiadne požiare a posádka je v bezpečí,“ uviedla agentúra vo vyhlásení.
Kuvajtské ministerstvo vnútra neskôr potvrdilo, že k incidentu došlo mimo výsostných vôd krajiny, najmenej 60 km od spomínaného prístavu.
Diplomatický korešpondent i24news Amichai Stein upravil svoje vyjadrenie. Pôvodný príspevok na X, v ktorom tvrdil, že kurdskí bojovníci zaútočili na USA vymazal.
„Presnejšie povedané, vymazal som tweet o Kurdoch. Treba povedať: Existuje veľa rozporov v správach o kurdskej otázke, ale čomu s istotou rozumiem. Je tam záznam o najmenej stovkách iránskych Kurdov, ktorí utiekli späť na iránske územie. A začiatok organizácie a pripravenosti v rámci prípravy na útok. Začal sa aktívny útok? Vôbec si nie som istý," napísal.
Americký Senát ovládaný republikánmi dnes zablokoval rezolúciu, ktorá by zabránila ďalším úderom na Irán bez schválenia Kongresu. Za bolo 47 senátorov, proti 53, uviedli agentúry Reuters a AP.
Republikáni v Senáte zamietli snahu zastaviť vojnu prezidenta Donalda Trumpa proti Iránu. Dnešným hlasovaním demonštrovali včasnú podporu konfliktu, ktorý sa rýchlo šíri po celom Blízkom východe bez jasnej stratégie USA pre jeho ukončenie, píše AP.
Izraelská armáda v stredu oznámila, že veliteľstvo domáceho frontu od štvrtkového poludnia miestneho času uvoľní v krajine niektoré obmedzenia súvisiace s vojnou. Správa pochádza z agentúry AFP.
Podľa vyhlásenia armády budú v Izraeli povolené zhromaždenia do 50 osôb pod podmienkou, že sa budú konať v blízkosti úkrytov. Pracoviská sa tiež môžu opäť otvoriť, pokiaľ sú v dosahu úkrytov, zatiaľ čo školy a iné vzdelávacie inštitúcie zostanú naďalej zatvorené.
Zástupca náčelníka personálu premiéra Kurdistanu Masrúra Barzáního označil správy o pozemnej ofenzíve za falošné. "Žiadni irackí kurdskí bojovníci neprekročili hranicu s Iránom, napísal na sieti X.
Do operácie sú podľa The Jerusalem Times zapojené iránske kurdské skupiny pôsobiace z irackého Kurdistanu. Podľa informácií americkej televízie Fox News a izraelskej stanice i24News, na ktoré sa odvoláva britský The Mirror, sa na invázii podieľajú tisícky ozbrojencov. Izraelskí predstavitelia už podľa The Mirror hlásia, že kurdské sily vstúpili do priamych bojov s iránskymi jednotkami.
Na základe odhadov odišlo z Teheránu 100-tisíc ľudí počas prvých dvoch dní útokov Izraela a Spojených štátov na Irán, uviedol v stredu Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov. Správa pochádza z agentúry AFP.
„Najnovšie správy naznačujú, že nedošlo k nárastu cezhraničných pohybov súvisiacich s nedávnymi udalosťami,“ tvrdí UNHCR s tým, že situácia na hraničnom priechode medzi Iránom a Afganistanom je stabilná a neboli zaznamenané žiadne významné zmeny.
Izraelská armáda oznámila, že v stredu zaznamenala viaceré vlny raketových útokov z Iránu, ako aj strely odpálené z Libanonu, ktoré spustili sirény po celej krajine vrátane Jeruzalema, Tel Avivu a severných oblastí Izraela. Zároveň dodala, že počet rakiet vystrelených z islamskej republiky na Izrael klesá. Správa pochádza z agentúry AFP.
„IDF identifikovala rakety vypálené z Iránu na územie Izraelského štátu. Obranné systémy sú v prevádzke, aby zachytili hrozbu,“ uviedla armáda.
Prvý evakuačný let vyslaný pre Maďarov na Blízkom východe pristál v stredu večer v Budapešti. Oznámil to na Facebooku maďarský minister obrany Kristóf Szalay-Bobrovniczky, informuje spravodajca TASR v Budapešti.
Prvý evakuačný let z Jordánska vyslaný pre Maďarov sa bezpečne vrátil domov, napísal minister obrany a dodal, že lietadlo Airbus A319 maďarských ozbrojených síl priletelo z Ammánu a bezpečne pristálo v Budapešti.
Do Maďarska priviezol 87 ľudí, ktorí uviazli na Blízkom východe, pričom odletel v stredu ráno z vojenskej základne v Kecskeméte. Na Facebooku šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó uviedol, že repatriačným letom dovezú 83 Maďarov, dvoch Rumunov, jedného Slováka a jedného kolumbijského občana. Minister dodal, že ďalšie evakuačné lietadlo poletí pre Maďarov do Jordánska vo štvrtok.
Americký prezident Donald Trump premýšľa o tom, akú úlohu by mohli USA zohrávať v budúcnosti Iránu po skončení konfliktu, a diskutuje o tom so svojimi poradcami, uviedla v stredu hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Informovala o tom agentúra Reuters.
„Myslím si, že je to niečo, čo prezident aktívne zvažuje a diskutuje o tom so svojimi poradcami a tímom pre národnú bezpečnosť, ale opäť, v súčasnosti sa sústredíme na zabezpečenie rýchleho a efektívneho úspechu operácie Ohromujúca zúrivosť,“ povedala Leavittová na tlačovom brífingu.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron požiadal izraelského premiéra Benjamina Netanjahua, aby upustil od pozemnej ofenzívy v Libanone. Hovoril tiež s libanonskými predstaviteľmi, informoval dnes na sieti X.
Macron označil posledný vývoj v Libanone, kde Izrael útočí na proiránske hnutie Hizballáh, za veľmi znepokojivý. Podľa agentúr Reuters a AFP hovoril Macron tiež so svojím americkým náprotivkom Donaldom Trumpom. Ten ho informoval o stave vojenských operácií vedených Spojenými štátmi v Iráne.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu začiatkom tohto týždňa kontaktoval Biely dom, aby si overil podozrenia izraelskej rozviedky, že vysokopostavení predstavitelia administratívy prezidenta USA Donalda Trumpa sú v kontakte s iránskymi predstaviteľmi a rokujú s nimi o možnom prímerí vo vojne Izraela a Spojených štátov proti Iránu. Informoval o tom izraelský televízny kanál Kešet 12.
Stanica uviedla, že Netanjahu v pondelok telefonoval vysokopostaveným predstaviteľom Bieleho domu, aby sa informoval, či k takýmto kontaktom dochádza, či už priamo alebo nepriamo. Jeden z amerických predstaviteľov tieto tvrdenia poprel a Netanjahua ubezpečil, že Trumpova administratíva s Teheránom „za jeho chrbtom“ nekomunikuje.
Vláda v Madride v stredu poprela tvrdenie Bieleho domu, že Španielsko súhlasilo s tým, že bude spolupracovať s americkou armádou pri operáciách na Blízkom východe. Správa pochádza z agentúry AFP.
O ochote Španielska spolupracovať s americkou armádou hovorila predtým v stredu na tlačovom brífingu k útokom na Irán hovorkyňa Bieleho domu Karoline Leavittová. Predchádzalo tomu vyjadrenie prezidenta USA Donalda Trumpa z utorka, keď Španielsku pohrozil prerušením všetkého obchodu pre jeho odmietavý postoj k vojne proti Iránu.
Šéf libanonského militantného hnutia Hizballáh Naím Kásim dnes večer vyhlásil, že sa skupina nevzdá, bez ohľadu na to, aké veľké budú obete. Terajšie izraelské údery na Libanon označil za vopred pripravenú agresiu, vyzval na "zastavenie izraelsko-americkej agresie" a stiahnutie izraelských síl z Libanonu. Informuje o tom agentúra Reuters.
"Hizballáh a jeho islamský odpor reagujú na izraelsko-americkú agresiu, a to je legitímne právo. Našou voľbou je čeliť jej až do najvyššej obete a nevzdáme sa," ubezpečil vodca Hizballáhu vo svojom prvom prejave od začiatku americko-izraelského útoku na Irán.
Štvrtý armádny repatriačný let s Čechmi, ktorí uviazli na Blízkom východe po americkom a izraelskom útoku na Irán, prepravil z Egypta do Prahy 91 ľudí. Armádny airbus zo Šarm aš-Šajchu pristál dnes okolo 19:45. Vyplýva to z informácií na letových aplikáciách, počet pasažierov prezradil hovorca ministerstva zahraničných vecí Adam Čörgő. Doteraz repatriačnými letmi v armádnych špeciáloch priletelo viac ako 260 ľudí. Ďalších najmenej 760 ľudí sa od utorka do Prahy dostalo z Blízkeho východu lietadlami spoločnosti Smartwings.
České ministerstvo zahraničia predtým uviedlo, že po návrate z Egypta airbus s kapacitou vyše 90 miest zamieri do ománskeho Maskatu. Z predchádzajúcich troch armádnych repatriačných letov pristál prvý v Prahe v utorok večer, ďalšie dva dnes ráno. V utorok sa takto do Česka dostalo 40 ľudí z jordánskeho Ammánu, dnes ráno 39 ľudí z egyptského Šarm aš-Šajchu a ďalších 96 ľudí z Maskatu.
Drvivá väčšina židovského obyvateľstva Izraela - 93 percent - podporuje aktuálnu americko-izraelskú vojnu proti Iránu. Medzi arabskými občanmi je podpora výrazne nižšia a dosahuje 26 percent. Vyplýva to z výskumu Izraelského inštitútu pre demokraciu, o ktorom informoval portál The Times of Israel.
Zo židovských respondentov sa 57 percent vyslovilo za pokračovanie útokov nielen do obmedzení iránskych jadrových a balistických kapacít, ale do zvrhnutia islamského režimu. Ďalších 36 percent je za ukončenie operácie už po dosiahnutí obmedzenejších cieľov.
Prieskum tiež ukázal výrazné rozdiely v tom, ako ľudia veria vedeniu operácie. Premiérovi Benjaminovi Netanjahuovi dôveruje 74 percent židovských respondentov, medzi Arabmi je to však iba 16 percent. Podobne rozdielne sú aj odpovede na otázku o pocite bezpečia pred iránskymi útokmi. Za pomerne či veľmi chránených sa považuje 74 percent Židov, medzi Arabmi je to len 15 percent opýtaných.
Prieskum sa uskutočnil online v dňoch 2. a 3. marca. Zúčastnilo sa ho 500 respondentov v hebrejčine a 99 v arabčine. Podľa inštitútu vzorka zodpovedá reprezentatívnej štruktúre dospelej populácie Izraela.
Holandský minister zahraničných vecí Tom Berendsen si v stredu predvolal iránskeho veľvyslanca z dôvodu útokov Iránu na krajiny v Perzskom zálive.
„Dnes poobede som predvolal iránskeho veľvyslanca, aby som vyjadril formálny protest proti pokračujúcim iránskym dronovým a raketovým útokom na krajiny v Perzskom zálive a širšom regióne vrátane Cypru a Turecka,“ uviedol šéf holandskej diplomacie na sieti X.
Berendsen v ďalšom príspevku na X informoval, že telefonoval s ministrom zahraničných vecí Saudskej Arábie princom Fajsalom bin Farhánom a odsúdil „nevyprovokované iránske útoky na saudskoarabské územie - nebezpečné eskalovanie a jasné porušenie suverenity“. Zároveň vyjadril solidaritu so Saudskou Arábiou a poďakoval sa za jej podporu pri repatriácií holandských občanov.
Český prezident Petr Pavel pri dnešnom telefonáte s izraelským náprotivkom Jicchakom Herzogom hovorili o súčasnej bezpečnostnej situácii na Blízkom východe po americko-izraelských útokoch na Irán ako aj o pomoci českým občanom v Izraeli. Česko je blízkym priateľom Izraela a stojí po jeho boku, uviedol Pavel na sieti X.
"Zhodli sme sa, že súčasná kríza predstavuje zároveň príležitosť na zmenu bezpečnostného prostredia nielen v regióne. Hovorili sme aj o pomoci českým občanom v Izraeli. Naše krajiny aj tu úzko spolupracujú," napísal český prezident.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v stredu uviedla, že zariadenia obsahujúce jadrové materiály neutrpeli počas izraelsko-amerických náletov na Irán žiadne škody, a preto „v tejto fáze neexistuje žiadne riziko úniku rádioaktívnych materiálov“. Informovala o tom agentúra AFP.
Na základe analýzy najnovších dostupných družicových snímok MAAE zaznamenala „viditeľné poškodenie dvoch budov“ v blízkosti jadrového areálu Natanz neďaleko mesta Isfahán. Inšpektori MAAE nemali prístup do lokality Natanz od júna, keď sa stala cieľom bombardovania počas 12-dňovej vojny Iránu s Izraelom.
Iné lokality s jadrovým materiálom vrátane Búšehru na juhovýchode Iránu neboli počas americko-izraelských útokov poškodené.
Slovensko v stredu zrealizovalo v poradí už tretí evakuačný let z krízovej oblasti Blízkeho východu. Vládny špeciál priviezol z jordánskeho Ammánu do Bratislavy celkovo 84 pasažierov. Okrem občanov Slovenska boli na jeho palube aj občania ďalších 15 národností vrátane 12 zamestnancov delegácie Európskej únie v Jeruzaleme.
Na palube stroja letky Ministerstva vnútra sa nachádzalo 32 Slovákov. Let prepravil aj 15 Čechov, osem Rakúšanov, piatich Belgičanov, štyroch Rumunov, po troch občanoch Slovinska a Talianska, ako aj po dvoch občanoch z Francúzska, Grécka, Jordánska, Maďarska a Španielska. Po jednom cestujúcom boli palube občania Bieloruska, Nórska, Poľska a Ukrajiny.
Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky odmieta "zavádzajúce a zároveň protichodné tvrdenia slovenskej opozície" o nezvládnutí krízovej situácie. Ministerstvo je podľa svojho vyhlásenia od začiatku eskalácie v plnej pohotovosti a v sobotu 28. februára 2026 začalo s prípravou možnej evakuácie slovenských občanov z krízovej oblasti.
"Ešte v daný deň zároveň minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Juraj Blanár rozhodol o aktivovaní evakuačných plánov na najviac exponovaných zastupiteľských úradoch Slovenska v regióne, ktorých realizáciou poveril príslušných veľvyslancov," tvrdí rezort.
„Rád by som preto vyzval slovenskú opozíciu, ak by sa mohla najprv dohodnúť predtým, ako začne chrliť nepremyslené a neodborné informácie verejnosti,“ vyhlásil J. Blanár.
Čína vyšle špeciálneho vyslanca na Blízky východ, aby tam sprostredkoval mier, oznámil v stredu čínsky minister zahraničných vecí Wang I.
„Čína dôrazne vyzýva všetky strany..., aby sa čo najskôr vrátili k dialógu a rokovaniam, a zabránili ďalšej eskalácii napätia,“ vyhlásil čínsky minister.
Wang I v telefonáte s ministrom zahraničných vecí Saudskej Arábie princom Fajsalom bin Farhánom uviedol, že Čína „pošle osobitného vyslanca pre otázky Blízkeho východu do štátov regiónu na vyjednávanie“. Peking však vo svojom vyhlásení neozrejmil, ktoré krajiny tento vyslanec navštívi.
Najpravdepodobnejším nástupcom zabitého najvyššieho iránskeho duchovného vodcu Alího Chameneího sa javí jeho syn Modžtaba Chameneí, ktorý má väzby na vplyvné Islamské revolučné gardy. Podľa niektorých správ už ho klerici zvolili za nového vládcu Iránu. Modžtaba je považovaný za jedného zo strojcov represií proti disidentom režimu, ale voči USA môže zaujať ústretovejší prístup ako jeho otec.
Chameneího druhorodený syn sa doteraz pohyboval v tieni. Príliš sa toho o ňom nevie a tajomstvom sú zahalené aj správy o tom, či je práve on novým vládcom Iránu.
Pri útokoch izraelskej armády na pozície proiránskeho hnutia Hizballáh v Libanone od pondelka prišlo o život už najmenej 72 ľudí. Libanonské úrady evidujú aj viac ako 83-tisíc presídlencov, informoval v stredu spravodajský web L'Orient-Le Jour.
Armáda medzičasom oznámila, že za posledné dva dni zadržala 26 Libanončanov a jedného Palestínčana, ktorí boli obvinení z nedovoleného držania zbraní a streliva. Ich zadržanie je súčasťou „výnimočných opatrení na udržanie bezpečnosti a zabránenie ozbrojeným demonštráciám v rôznych regiónoch krajiny,“ objasnili libanonské ozbrojené sily.
Ománske námorníctvo zachránilo v stredu 24 členov posádky kontajnerovej lode Safeen Prestige plaviacej sa pod maltskou vlajkou, ktorú v Hormuzskom prielive zasiahli dve rakety. Posádke bola poskytnutá potrebná lekárska starostlivosť a jej členovia sú v poriadku, uviedla ománska agentúra ONA. Správa pochádza z agentúry AFP.
Agentúra pre námorné obchodné operácie Spojeného kráľovstva predtým uviedla, že loď sa nachádzala dve námorné míle (približne 3,7 kilometra) severne od pobrežia Ománu a plavila sa Hormuzským prielivom smerom na východ, keď ju o 12:09 nášho času zasiahol neznámy projektil tesne nad čiarou ponoru, ktorý spôsobil požiar v strojovni.
Izraelská armáda tvrdí, že počas útokov na Irán zasiahla v stredu aj významný vojenský komplex v Teheráne, v ktorom sa nachádzajú veliteľské centrá iránskych Revolučných gárd, elitných jednotiek Kuds a polovojenských formácií Basídž. Informovala o tom agentúra AFP.
„Pred chvíľou izraelské letectvo, presne vedené spravodajskou službou armády dokončilo rozsiahly útok zameraný na veľký... vojenský komplex vo východnom Teheráne“, v ktorom sa nachádzali „veliteľstvá všetkých iránskych bezpečnostných organizácií“, uviedla izraelská armáda vo svojom vyhlásení.
Vrcholní predstavitelia amerických ozbrojených síl podľa sťažností podaných jednej dozornej organizácii používajú extrémistickú kresťanskú rétoriku o biblických "posledných časoch" na ospravedlnenie zapojenia do vojny s Iránom. Napísal o tom britský denník The Guardian.
Organizácia Military Religious Freedom Foundation uvádza, že dostala viac ako 200 sťažností od príslušníkov všetkých zložiek ozbrojených síl, vrátane námornej pechoty, letectva a vesmírnych síl.
Kurdské bezpečnostné zložky v Iraku posilnili kontrolu pozdĺž hraníc s Iránom, aby zabránili akýmkoľvek prienikom alebo útokom na iránske územie z irackého Kurdistanu. S odvolaním sa na poradcu iránskej vlády pre národnú bezpečnosť o tom v stredu informovala agentúra AFP.
Autonómny kurdský región bol zatiahnutý do najnovšej eskalácie na Blízkom východe, keď dronové a iné útoky pripisované Teheránu ohrozovali americké základne v Iraku a cielili na kurdské opozičné skupiny v irackom Kurdistane pri hraniciach s Iránom.
Naposledy v stredu Islamské revolučné gardy oznámili, že tromi raketami údajne zasiahli základne a sídla sociálnodemokratickej strany iránskych Kurdov, známej ako Kómala, a ďalších odporcov iránskej revolúcie. O život prišiel najmenej jeden kurdský bojovník a ďalší traja utrpeli zranenia.
Odborníci, ktorých oslovila ČTK, kritizujú spôsob, akým česká vláda komunikuje súčasnú krízovú situáciu spojenú s konfliktom na Blízkom východe a repatriáciami Čechov. Zhodujú sa, že komunikácia je zmätočná a v niektorých ohľadoch nekoordinovaná, zároveň však upozorňujú na mimoriadnu zložitosť situácie.
Historička Marie Koldinská, ktorá spolupracovala s odborom strategickej komunikácie, označila postup vlády za zlyhanie krízovej komunikácie. Verejnosť aj Česi uviaznu v zahraničí podľa nej dostávajú protichodné informácie a jednotliví predstavitelia vlády si vzájomne odporujú.
"V krízovej situácii by sa mali zverejňovať len overené, jasne štruktúrované a zrozumiteľné informácie. Štát by mal dať občanom najavo, že situáciu nepodceňuje a že je schopný sa o nich postarať. Za legitímne považujem aj priznanie, že niektoré údaje zatiaľ nie sú k dispozícii, ak je jasne oznámené, kedy budú doplnené," uviedla Koldinská.
Vyšetrovacia komisia OSN, ktorá skúma porušovanie ľudských práv v Iráne, v stredu odsúdila americko-izraelské útoky v islamskej republike a vyjadrila zdesenie z úderov cielených na tamojších predstaviteľov. Ich mimosúdne úmyselné zabitie podľa vyšetrovateľov nie je spôsob ako dosiahnuť spravodlivosť, správa pochádza z agentúry AFP.
Komisia je „zdesená“ z toho, že desiatky iránskych predstaviteľov zahynuli pri americko-izraelskej operácii v Iráne, ktorú spustili v sobotu.
Turecké ministerstvo zahraničných vecí si v stredu predvolalo iránskeho veľvyslanca. Dôvodom je balistická raketa vypálená z územia Iránu, ktorá smerovala k Turecku. Systémy protivzdušnej obrany NATO ju zostrelili ešte predtým, než vletela do tureckého vzdušného priestoru. Informovala o tom agentúra AFP.
„Iránsky veľvyslanec bol predvolaný na ministerstvo zahraničných vecí, kde sme mu oznámili našu reakciu a obavy v súvislosti s týmto incidentom,“ citovala francúzska agentúra turecký diplomatický zdroj.
Turecké ministerstvo obrany predtým oznámilo, že strelu, ktorá preletela cez vzdušné priestory Iraku a Sýrie, zostrelili systémy protivzdušnej a protiraketovej obrany umiestnené vo východnej oblasti Stredozemného mora.
Pezeškján to dnes napísal na X s tým, že rešpektuje zvrchovanosť blízkovýchodných krajín a naďalej verí, že bezpečnosť a stabilitu oblasti musia zabezpečiť samotné štáty regiónu.
Prenajaté lietadlo, ktoré malo vyzdvihnúť Čechov v Jordánsku, sa vrátilo späť do Prahy. Skupina cestujúcich, ktorá mala do lietadla nasadnúť, uviazla na izraelsko-jordánskej hranici. Znovu by malo lietadlo odletieť vo štvrtok popoludní. Vyplýva to z vyjadrení hovorkyne Smartwings Vladimíry Dufkovej a českého ministerstva zahraničných vecí.
Lietadlo vzlietlo z pražského letiska dnes predpoludním, ale nad Srbskom sa otočilo a priletelo späť, vyplýva zo záznamu leteckého radaru. Podľa Dufkovej bolo dôvodom návratu uväznenie cestujúcich na izraelsko-jordánskej hranici.
"Vzhľadom na to, že z bezpečnostných dôvodov môže lietadlo v Ammáne parkovať len dve hodiny, došlo k úprave letového plánu a let bude vypravený zajtra (vo štvrtok)," napísala Dufková.
Český premiér Andrej Babiš dnes v snemovni povedal, že lietadlo môže vyzdvihnúť 189 ľudí. Nie je jasné, či cestujúci za tento repatriačný let budú platiť.
Lodná doprava Hormuzským prielivom, ktorým bežne prechádza pätina svetových dodávok ropy a tiež veľké množstvo zemného plynu, sa kvôli vojne s Iránom znížila o zhruba 90 percent, napísal dnes server BBC News s odvolaním firmu Kpler, ktorá sa zaoberá analýzou námornej dopravy.
Podľa ďalšej analytickej spoločnosti Vortexa strategicky významnou úžinou medzi januárom a 28. februárom, keď Izrael a Spojené štáty začali útočiť na Irán, preplávalo v priemere 24 tankerov denne. Firma Kpler uviedla, že sa denný priemer medzi 2. a 3. marcom v porovnaní s obdobím od 21. do 27. februára znížil o približne 90 percent.
Srílanské úrady vyzdvihli z Indického oceánu telá 87 námorníkov z iránskej fregaty IRIS Dena 75, ktorú pri pobreží ostrovného štátu zasiahla a potopila americká ponorka. Podľa agentúry AFP o tom informovali predstavitelia srílanskej polície a armády.
Z vyjadrení bezpečnostných zložiek vyplýva, že pátranie po ďalších 61 členoch posádky, ktorí sú nezvestní, pokračuje. Zachrániť sa podarilo 32 iránskych námorníkov.
Zdroj zo srílanského ministerstva zahraničných vecí pre miestnu televíziu uviedol, že pri útoku zahynulo najmenej 80 ľudí.
Izraelské letectvo dnes uviedlo, že od začiatku úderov na Irán zvrhlo viac ako 5000 bômb, píše spravodajský server The Times of Israel.
Izraelské stíhacie lietadlá podľa vyhlásenia letectva na X "prehlbujú vzdušnú prevahu nad celým Iránom, a to najmä nad Teheránom". Vyhlásenie je doplnené o video, ktoré zachytáva zásah iránskeho systému protivzdušnej obrany v oblasti Teheránu.
Európska únia varovala amerického prezidenta Donalda Trumpa pred uvalením obchodného embarga na Španielsko pre jeho nedostatočnú podporu vojny s Iránom. Informovala o tom agentúra DPA.
„Sme plne solidárni so všetkými členskými štátmi a ich občanmi a sme pripravení konať v rámci našej spoločnej obchodnej politiky, ak si to bude vyžadovať ochrana záujmov Európskej únie,“ povedala hovorkyňa Európskej komisie. EÚ očakáva, že obchodné dohody dosiahnuté vlani so Spojenými štátmi sa budú dodržiavať.
Iránske revolučné gardy dnes ráno zasiahli na území autonómnej oblasti irackého Kurdistanu tromi balistickými strelami základne kurdských protirežimových ozbrojených skupín.
Podľa agentúry AFP to oznámili gardy, ktoré vymenovali iba ľavicovú Stranu Komala iránskeho Kurdistanu. Zásah svojho tábora tromi raketami však ohlásila ďalšia exilová separatistická skupina Strana slobody Kurdistanu, podľa ktorej bol pri útoku jeden človek zabitý. V utorok zasiahol dron základňu Demokratickej strany iránskeho Kurdistanu.
V Hormuzskom prielive dnes horela kontajnerová loď Safeen Prestige plaviaca sa pod maltskou vlajkou, zasiahol ju tam projektil. S odvolaním sa na spoločnosť Vanguard, ktorá sa zaoberá riadením rizík v námornej doprave, o tom informovala agentúra Reuters. Britská vojenská námorná služba odporúča lodiam v oblasti plávať opatrne.
Do týždňa podľa šéfa Pentagónu Petea Hegsetha Spojené štáty a Izrael získajú úplnú kontrolu nad iránskym vzdušným priestorom. "Irán s tým nič nenarobí," vyhlásil minister s tým, že sa lídri Iránu pozrú na nebo a uvidia len americké a izraelské lietadlá.
Podľa ministra je terajšia operácia sedemkrát intenzívnejšia ako vlaňajšie júnové izraelsko-americké údery na iránske jadrové prevádzky. Akonáhle získajú Spojené štáty a Izrael kontrolu nad iránskym nebom, začnú podľa Hegsetha zvrhávať navádzané bomby, ktorých majú neobmedzené množstvo.
Štátny sekretár Vatikánu kardinál Pietro Parolin v stredu varoval pred preventívnymi vojnami, lebo môžu do konfliktu uvrhnúť celý svet. Kardinál to uviedol v reakcii na pokračujúce americko-izraelské útoky na Irán, ktoré podľa neho oslabujú medzinárodné právo.
V rozhovore pre spravodajský web Vatican News Parolin upozornil, že ak by sa štátom priznalo právo na „preventívnu vojnu“ podľa ich vlastných kritérií a bez nadnárodného právneho rámca, mohol by vzplanúť celý svet.
Zároveň avizoval, že Spojené štáty podniknú ďalšie vlny útokov na islamskú republiku, chválil spoluprácu s Izraelom a poznamenal, že iránsky režim je na pokraji síl.
Kanadský premiér Mark Carney podporuje útoky na Irán, hoci podľa neho predstavujú extrémny príklad narušenia svetového poriadku. Či ide však o porušenie medzinárodného práva, musia posúdiť ostatní, napísala dnes agentúra AP.
Minister obrany Pete Hegseth uviedol, že Trumpova administratíva vyšetruje útok, pri ktorom podľa iránskych štátnych médií zahynulo viac ako sto ľudí na dievčenskej základnej škole v južnom Iráne. „Viem len to, čo môžem povedať, že to vyšetrujeme,“ povedal Hegseth, keď ho požiadali o aktuálne informácie o tom, čo administratíva vie o štrajku. „Samozrejme, nikdy sme necielili na civilné ciele, ale snažíme sa to prešetriť,“ dodal a naznačil, že preverovanie stále prebieha.
Talianska vláda pravdepodobne poskytne vojenskú pomoc krajinám v Perzskom zálive, ktoré o ňu požiadali pre iránske vzdušné útoky, uviedli v stredu dva zdroje. Zdroje pod podmienkou zachovania anonymity ozrejmili, že Rím doposiaľ neprijal záväzné rozhodnutie, no krajina pravdepodobne pošle jeden systém protivzdušnej obrany SAMP-T, ktorý dokáže zachytiť balistické rakety. Neuviedli však, ktorá krajina tento systém dostane.
Americký zásah iránskej vojnovej lode v Indickom oceáne zabil najmenej 80 ľudí, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na námestníka srílanského ministra zahraničia. O torpédovaní a potopení iránskeho plavidla krátko predtým informoval americký minister obrany Pete Hegseth. Ide podľa neho o prvý podobný útok na nepriateľa od druhej svetovej vojny.
Americký minister obrany Pete Hegseth dnes vyhlásil, že americká ponorka potopila iránsku vojnovú loď v medzinárodných vodách. Podľa Hegsetha ide o prvé potopenie nepriateľskej lode torpédom od druhej svetovej vojny.
Boje na Blízkom východe zatiaľ nepoškodili jadrové zariadenia v Iráne, Spojených arabských emirátoch, Jordánsku ani Sýrii. Vyplýva to z dnešných vyhlásení Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE). Podľa agentúry však údery zasiahli vstup do iránskeho zariadenia na obohacovanie uránu v Natanze a okolia jadrového zariadenia v Isfaháne.
Na najmenej 1045 stúpol počet obetí americko-izraelských útokov v Iráne, oznámila v stredu iránska agentúra Tasním s odvolaním sa na nadáciu pre veteránov a mučeníkov. Nadácia uvádza, že ide len o dosiaľ identifikované obete pripravené na pohreb.
"Iránci chcú šíriť čo najväčšiu bolesť, bez ohľadu na to, čo ich to bude stáť, aj bez ohľadu na zničené vzťahy so svojimi susedmi. Chcú tak vzbudiť dostatočný odpor k vojne, ktorý by prezidenta Trumpa prinútil k ústupu," povedal denníku The New York Times (NYT) Ali Vaez z bruselského think-tan. "Víťazstvom je pre Islamskú republiku samotné prežitie, aj keby to malo byť víťazstvo Pyrrhovo," dodal.
Sýrske úrady v stredu oznámili, že po varovaní Izraela pred možným útokom na hraniciach zatvorí priechod Džajdat Jábús smerom do Libanonu. Pre Sýrčanov vracajúcich sa do vlasti ostane otvorený.
Smútočný obrad za zosnulého iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, ktorý sa mal začať v stredu večer, bol odložený, informovala štátom prepojená tlačová agentúra Fars. „Predtým bolo oznámené, že od stredy večer o 22:00 sa začne trojdňový smútok, avšak kvôli očakávanej prítomnosti miliónov ľudí a potrebe zabezpečiť vhodnú infraštruktúru bol program odložený,“ uviedli.
Izraelská vláda v stredu nariadila obyvateľom južného Libanonu, aby sa presunuli do oblastí severne od rieky Lítání. Izraelské sily v oblasti naďalej pokračujú v útokoch na libanonské militantné hnutie Hizballáh. „Obyvatelia južného Libanonu - musíte sa okamžite presunúť do oblastí severne od rieky Lítání,“ uviedol hovorca izraelskej armády pre arabské publikum Avichaj Adrai. „Pre vašu vlastnú ochranu musíte okamžite opustiť svoje domovy. Každý, kto sa nachádza v blízkosti bojovníkov, zariadení alebo zbraní Hizballáhu, je v ohrození života. Každá budova alebo dom, ktorý Hizballáh využíva na vojenské účely, je legitímnym cieľom a môže byť zasiahnutá,“ varoval.
Irán nemá v úmysle rokovať so Spojenými štátmi a môže vo vojne na Blízkom východe pokračovať tak dlho, ako bude potrebné, vyhlásil vysokopostavený spolupracovník nebohého duchovného vodcu krajiny ajatolláha Alího Chameneího pre štátnu televíziu. Mohammad Mochber povedal, že Teherán „Američanom neverí“ a neexistuje základ, na ktorom by sa mohli postaviť rokovania. „Vo vojne môžeme pokračovať tak dlho, ako len budeme chcieť,“ dodal.
Najmenej 101 ľudí je nezvestných a 78 ďalších utrpelo zranenia po útoku ponorky na iránsku loď pri pobreží Srí Lanky, uviedli zdroje z tamojšieho ministerstva obrany v stredu pre agentúru Reuters. Srílanský minister zahraničia predtým podľa agentúry AFP oznámil, že armáda zachránila z potápajúcej sa lode najmenej 30 osôb. Posádku fregaty tvorilo približne 180 ľudí.
Izraelská stíhačka F-35 v stredu počas bojových operácií vo vzdušnom priestore nad Teheránom zostrelila iránske výcvikové lietadlo Jak-130. Ide o prvé zostrelenie lietadla s ľudskou posádkou stíhačkou F-35 a za uplynulých 40 rokov prvé zapojenie izraelskej stíhačky do vzdušného súboja.
Ázijské akcie v stredu prudko klesli, pričom v Soule došlo k rekordnému výpredaju, keďže investori sa obávali rastúcich cien ropy v regióne, ktorý je silne závislý od dovozu z Blízkeho východu. Juhokórejský index Kospi klesol o 12 % po 7 % poklese v utorok.
Z dôvodu aktuálnej bezpečnostnej situácie na Blízkom východe dochádza k rušeniu a presmerovaniu viacerých medzinárodných leteckých spojení medzi juhovýchodnou Áziou a Európou. Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí na to upozornilo na webe. Cestujúcim odporúča kontaktovať svoju leteckú spoločnosť alebo cestovnú kanceláriu a preveriť možnosti náhradného spojenia. „Je vhodné zamerať sa na letecké spoločnosti operujúce lety priamo z Thajska do Európy, napr. Austrian Airlines, Eva Air, Lufthansa, Air France, KLM, Swiss, Thai Airways, alebo zvážiť alternatívne trasy cez iné krajiny, napr. Čínu či Kazachstan,“ spresnil rezort.
Syn iránskeho najvyššieho vodcu Alího Chameneího a jeho potenciálny nástupca Modžtabá prežil americko-izraelské útoky. Informovala o tom agentúra Reuters. Modžtabá Chameneí je podľa agentúry Reuters iránskym vedením považovaný za potenciálneho nového najvyššieho duchovného vodcu. Druhý najstarší syn nebohého Alího Chameneího má 56 rokov.
Čínsky minister zahraničných vecí počas telefonického rozhovoru so svojím izraelským kolegom vyzval na ukončenie vojenských akcií Izraela voči Iránu , uvádza sa vo vyhlásení čínskeho ministerstva zahraničných vecí. „Nedávne rokovania medzi Iránom a USA zaznamenali pozoruhodný pokrok, pričom sa zohľadnili aj bezpečnostné obavy Izraela,“ uvádza sa vo vyhlásení. „Žiaľ, tento proces narušili vojenské útoky.“
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí obvinil amerického prezidenta Donalda Trumpa z bombardovania Iránu „zo zlomyseľnosti“. V príspevku na X Arákčí uviedol: „Keď sa so zložitými jadrovými rokovaniami zaobchádza ako s transakciou s nehnuteľnosťami a keď veľké lži zatieňujú realitu, nerealistické očakávania sa nikdy nedajú naplniť... Výsledok? Zbombardovanie rokovacieho stola zo zášti.“
Z maďarského Kecskemétu odletel v stredu prvý evakuačný let do jordánskeho Ammánu, aby priviezol 87 ľudí uviaznutých na Blízkom východe. Na Facebooku to oznámil šéf maďarskej diplomacie Péter Szijjártó.
Irán aj Izrael v stredu ráno pokračovali v útokoch na nepriateľské ciele na Blízkom východe. Izrael sa zameral na veliteľské centrá v Teheráne a objekty spojené s militantným hnutím Hizballáh v Libanone. Iránske Revolučné gardy vypálili 40 rakiet na ciele súvisiace s americkou armádou.
Kuvajtské ministerstvo zdravotníctva v stredu oznámilo, že pri jednej z vĺn iránskych útokov zahynulo 11-ročné dievča po zásahu padajúcim šrapnelom. „Počas prevozu do nemocnice dievča v sanitke resuscitovali a pokusy o jej oživenie pokračovali takmer pol hodiny po príchode do nemocnice. Napriek tomu zraneniam podľahla,“ oznámil kuvajtský rezort zdravotníctva.
Zdroje pre CNN uviedli, že CIA pracuje na vyzbrojovaní kurdských síl s cieľom podnietiť ľudové povstanie v Iráne.
Saudská Arábia v stredu oznámila, že prijme všetky potrebné opatrenia na ochranu svojej bezpečnosti, územia a obyvateľov. Ministerstvo obrany tiež informovalo, že v posledných hodinách zachytilo a zneškodnilo najmenej deväť dronov a dve rakety vo svojom vzdušnom priestore.
Irán v stredu skoro ráno vyslal rakety na viaceré časti Izraela, kde sa rozozvučali sirény a tamojší obyvatelia dostali nariadenie, aby sa skryli do úkrytov. Izraelská armáda uviedla, že pracuje na odvrátení hrozieb. Podľa izraelských médií trosky rakiet spadli v oblasti pri Jeruzaleme a spôsobili menší požiar, pričom bezprostredne nehlásili žiadne obete ani vážnejšie škody. Portál The Times of Israel uvádza, že na Izrael smerovalo viacero iránskych rakiet, pričom úrady zaznamenali aj strely vypálené z Libanonu.
Izrael v stredu varoval, že akýkoľvek nový líder vymenovaný vládnucimi duchovnými v Iráne by bol „jednoznačným cieľom eliminácie“, keďže sa najvyšší iránski predstavitelia zhromaždili, aby si vybrali nástupcu zosnulého ajatolláha Alího Chameneího.
Iránske Revolučné gardy v stredu vyhlásili, že majú úplnú kontrolu nad Hormuzským prielivom, kľúčovou námornou trasou pre prepravu ropy a zemného plynu. Plavidlám pokúšajúcim sa prejsť cez prieliv pohrozili spôsobením škôd raketami či dronmi.
Libanonské ministerstvo zdravotníctva v stredu oznámilo, že pri izraelských útokoch na dve mestá južne od Bejrútu zahynulo najmenej šesť ľudí a ďalších osem utrpelo zranenia. Izraelská armáda zároveň vyzvala obyvateľov 16 miest a dedín na juhu Libanonu, aby okamžite opustili svoje domovy.
Izraelská armáda v noci na stredu oznámila, že spustila rozsiahlu vlnu útokov na Irán. Údery sú podľa nej zamerané na odpaľovacie zariadenia, systémy protivzdušnej obrany a ďalšiu infraštruktúru tamojšieho režimu. Oznámenie prišlo niekoľko hodín po tom, čo iránske Revolučné gardy zaútočili raketami a dronmi na viaceré oblasti Izraela vrátane Tel Avivu, kde najmenej jedna žena utrpela zranenia spôsobené dopadom trosiek zostrelenej munície. Zatiaľ nie sú k dispozícii žiadne ďalšie informácie o prípadných obetiach či škodách.
Minister zahraničných vecí Juraj Blanár v utorok večer oznámil, že v stredu sa uskutoční ďalší štátny repatriačný let z jordánskeho Ammánu a vo štvrtok sú plánované lety z ománskeho Maskatu a opäť z Jordánska.
„Pri evakuáciách sa chceme aj naďalej sústrediť predovšetkým na tých najzraniteľnejších - matky s deťmi, maloletých a občanov so zdravotnými ťažkosťami. Situáciu intenzívne koordinujeme s partnermi a jednotlivé prípady vyhodnocujeme podľa miery ohrozenia,“ uviedol Blanár.
Iránska balistická raketa v utorok zasiahla americkú vojenskú základňu al-Udajd v Katare, oznámilo tamojšie ministerstvo obrany. Z miesta nehlásia obete, informuje agentúra AFP a stanica al-Džazíra.
Ministerstvo vo vyhlásení doplnilo, že na územie Kataru smerovala z Iránu aj ďalšia raketa, ktorú systémy protivzdušnej obrany úspešne zneškodnili. „Naše ozbrojené sily disponujú všetkými prostriedkami na ochranu a zachovanie suverenity štátu a jeho územia a na rázne čelenie akejkoľvek hrozbe,“ uvádza sa ďalej v stanovisku.
Oznámenie rezortu obrany nasledovalo po tom, čo bolo niekoľko hodín predtým v okolí hlavného mesta Dauha počuť sériu výbuchov. Najväčšia americká základňa na Blízkom východe al-Udajd sa nachádza približne 30 kilometrov juhozápadne od metropoly.
Nemecký kancelár Friedrich Merz si nie je istý, či americko-iránske údery na Irán povedú k zmene režimu. Podľa agentúry Reuters to uviedol po svojom dnešnom rokovaní s americkým prezidentom Donaldom Trumpom v Bielom dome. Dodal, že je potrebné mať plán, čo bude v blízkovýchodnej krajine po vojne.
Dronový útok spôsobil v utorok požiar v blízkosti amerického konzulátu v Dubaji. Požiar sa hasičom podarilo dostať pod kontrolu. Podľa vyhlásenia dubajského mediálneho úradu na sociálnych sieťach zatiaľ neboli hlásené žiadne zranenia, informujú agentúry AFP a Reuters.
Obyvatelia v blízkosti spomínanej budovy pre agentúru AFP uviedli, že počuli silný výbuch. Ďalšia svedkyňa dodala, že následne videla požiar v priestoroch konzulátu. Ulice v okolí bezpečnostné zložky uzavreli
„Dubajské úrady potvrdili, že požiar spôsobený incidentom s dronom v blízkosti amerického konzulátu bol úspešne uhasený,“ uviedol dubajský mediálny úrad na platforme X.
Spojené štáty v utorok oznámili, že zorganizovali charterové lety, aby pomohli svojím občanom opustiť Blízky východ po tom, ako Washington spolu s Tel Avivom v sobotu zaútočili na Irán, informuje agentúra AFP.
Americké úrady zabezpečili charterové lety z Jordánska, Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov (SAE) „a budú naďalej zaisťovať ďalšie kapacity, pokiaľ to bezpečnostné podmienky dovolia“, uviedlo ministerstvo zahraničných vecí USA.
Iránsky najvyšší duchovný vodca Alí Chameneí, ktorý prišiel o život minulú sobotu pri izraelsko-americkom útoku, bude pochovaný v meste Mašhad. Dátum pohrebu nebol zverejnený. Agentúra AFP o tom informovala s odvolaním sa na iránske médiá.
Chameneí, ktorý zomrel vo veku 86 rokov a po 36 rokoch vedenia Iránu, bol rodákom z Mašhadu, kde je vo svätyni imáma Rézu pochovaný aj jeho otec.
Mašhad je druhým najväčším mestom v Iráne a administratívnym centrom provincie Chorásán Razaví. Súčasne je aj jedným z posvätných a pútnických miest šiitského islamu. Nachádza sa asi 850 kilometrov východne od hlavného mesta Teherán.
Americký prezident Donald Trump v utorok večer stredoeurópskeho času oznámil, že americké námorníctvo začne čo najskôr v prípade potreby eskortovať ropné tankery cez Hormuzský prieliv. Spojené štáty podľa neho v každom prípade zaručia voľný tok energetických surovín do celého sveta, napísal na svojej sieti Truth Social.
V Prahe dnes krátko pred 21. hodinou pristál prvý armádny repatriačný let vypravený pre Čechov, ktorí uviazli na Blízkom východe po americkom a izraelskom útoku na Irán. Menší z armádnych airbusov s kapacitou zhruba 40 miest priviezol ľudí z Jordánska. V noci na stredu by mali doraziť ďalšie dve armádne lietadlá, väčší airbus z Ománu a lietadlo Casa z Egypta.
Turecko dnes kritizovalo iránske útoky za použitie rakiet a dronov na okolité štáty v reakcii na americké a izraelské údery. Údery na Irán aj jeho odveta priživujú nestabilitu, povedal dnes podľa agentúry AFP turecký prezident Recep Tayyip Erdogan. Neskôr však použil ostrejšie tóny minister zahraničia Hakan Fidan, keď povedal, že iránska stratégia bombardovať okolité krajiny je extrémne zlá.
Európska únia začala pomáhať Slovensku a ďalším členským štátom s repatriáciou svojich občanov uviaznutých na Blízkom východe v dôsledku vojny, informovala podľa agentúry AFP eurokomisárka pre rovnosť, pripravenosť a krízové riadenie Hadja Lahbibová.
Lahbibová oznámila, že Slovensko, Taliansko a Rakúsko boli prvé tri krajiny, ktoré sa obrátili na EÚ so žiadosťou o pomoc pri financovaní letov z Blízkeho východu. O úhradu väčšiny nákladov môžu požiadať na základe mechanizmu civilnej ochrany EÚ.
Belgická eurokomisárka očakáva, že mechanizmus aktivujú v najbližších dňoch aj ďalšie krajiny. Niekoľko z nich už podľa nej začalo evakuovať svojich občanov aj bez asistencie Bruselu. Na Blízkom východe sa nachádza približne 500-tisíc obyvateľov EÚ, ale nie všetci z nich budú chcieť odísť.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron myslí, že útok USA a Izraela na Irán je mimo rámca medzinárodného práva, primárnu zodpovednosť za situáciu ale nesie Irán. Povedal to dnes v prejave o situácii na Blízkom východe.
"Irán nesie primárnu zodpovednosť za túto situáciu," vyhlásil Macron a pripomenul teheránsky jadrový program, jeho podporu teroristických skupín v Jemene a Libanone alebo "rozkaz strieľať na vlastných ľudí" pri nedávnych protestoch v krajine.
Slováci nachádzajúci sa v krajinách Blízkeho východu, z ktorých momentálne nemôžu byť realizované repatriačné lety, by sa nemali individuálne presúvať do krajín, odkiaľ v týchto dňoch prebieha evakuácia zo strany slovenskej vlády. S výzvou sa na nich obrátilo Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí.
Izraelská armáda v utorok vyzvala zástupcov iránskeho režimu, ktorí sa ešte zdržiavajú v Libanone, aby odtiaľ do 24 hodín odišli, inak im hrozí, že sa stanú cieľom útokov izraelskej armády. Uviedol to jeden z hovorcov izraelskej armády Avichaj Adrai, informoval spravodajský web The Times of Israel (TOI).
V nezvyčajnom vyhlásení izraelská armáda upozornila na to, že „nebude tolerovať prítomnosť zástupcov iránskeho teroristického režimu v Libanone.“ Jeho predstaviteľom dáva 24 hodín na odchod.
Po uplynutí tejto lehoty „nebude pre zástupcov iránskeho režimu v Libanone žiadne bezpečné miesto. Izraelská armáda ich bude napádať kdekoľvek sa nachádzajú,“ dodal hovorca Adrai.
Iránsky generál Sardar Ebráhím Džabbárí v utorok pohrozil, že v prípade pokračovania americko-izraelských útokov zaútočia na „všetky ekonomické centrá“ Blízkeho východu. S odvolaním sa na iránsku tlačovú agentúru ISNA o tom informovala agentúra AFP.
Džabbárí, ktorý je generálom Iránskych revolučných gárd, upozornil na ekonomické dôsledky pokračovania vojny. Pripomenul, že Irán už „uzavrel Hormuzský prieliv“, čo spôsobilo, že cena ropy presiahla 80 dolárov za barel a podľa jeho slov čoskoro môže dosiahnuť až 200 dolárov.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ponúkol spojencom USA na Blízkom východe ukrajinské protidronové systémy výmenou za ich protivzdušné raketové systémy, informuje AFP
„Problémom číslo jeden je to, ako chrániť ich vzdušný priestor. S touto otázkou žijeme aj my sami,“ povedal Zelenskyj novinárom v Kyjeve. „Povedzme si niečo o zbraniach, ktorých máme nedostatok: rakety PAC-3 – ak nám ich dajú, my im dáme protidronové systémy,“ dodal.
Zelenskyj uviedol, že rakety PAC-3 nefungujú na ochranu proti stovkám dronov Šáhid. „Je to spravodlivá výmena,“ povedal Zelenskyj.
Izraelská armáda v utorok pri útoku v meste Saidá (Sidon) na juhu Libanonu zasiahla sídlo islamistickej strany Džamá islámíja, ktorá je spojencom militantných proiránskych hnutí Hamas a Hizballáh. Informovala o tom agentúra AFP.
K silnému výbuchu došlo v hustej mestskej zástavbe. Sedemposchodová budova, ktorá bola cieľom izraelskej armády, je takmer úplne zničená. Na mieste zasahovali sanitky.
Španielsko a Británia odmietajú spolupracovať so Spojenými štátmi pri úderoch na Irán, ich prístup je veľmi zlý, vyhlásil dnes americký prezident Donald Trump. Pred rokovaním s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom v Bielom dome uviedol, že Spojené štáty preto prerušia so Španielskom všetok obchod.
Vláda v Madride odmietla americkej armáde poskytnúť svoje základne k útokom na Irán, ktoré trvajú od soboty. Britský premiér Keir Starmer zase uviedol, že sa britské letectvo do úderov priamo nezapojí, základne však Británia k dispozícii dala.
Najlepšou možnosťou pre budúce vedenie Iránu by bol niekto zvnútra, rozhodnutie ale príde, keď Spojené štáty a Izrael dokončia terajšie vojenské údery. Novinárom to dnes v Bielom dome povedal americký prezident Donald Trump pri stretnutí s nemeckým kancelárom Friedrichom Merzom.
Pri útokoch, ktoré sa začali v sobotu, sa už podarilo zlikvidovať takmer všetky vojenské ciele, zdôraznil Trump.
Merz vyhlásil, že Nemecko má na vojnu proti Iránu rovnaký pohľad ako USA a že je potrebné odstrániť tamojší režim.
Británia vysiela na Cyprus vrtuľníky schopné zasiahnuť proti dronom a do regiónu nasadzuje aj torpédoborec britského námorníctva HMS Dragon, ktorý je vybavený systémom protivzdušnej obrany. Podľa agentúry Reuters to v utorok oznámil britský premiér Keir Starmer.
Iránsky dron v pondelok na Cypre zasiahol britskú základňu Akrotiri a spôsobil tam menšie škody.
Na bratislavskom medzinárodnom letisku v utorok podvečer pristál prvý štátny repatriačný let z Blízkeho východu. Slovenských občanov priviezol z Izraela a Jordánska.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok vyhlásil, že Istanbul vyvíja „intenzívne“ diplomatické úsilie na ukončenie konfliktu na Blízkom východe.
„Útoky na Irán a útoky raketami a kamikadze dronmi (zo strany Iránu) na susedné krajiny v Perzskom zálive prispeli k nestabilite,“ povedal prezident v televíznom prejave.
„Prostredníctvom mierovo orientovanej diplomacie vyvíjame intenzívne úsilie na vyriešenie problémov za rokovacím stolom,“ dodal Erdogan.
Izraelská armáda dnes popoludní oznámila, že uskutočnila ďalšiu vlnu úderov na Irán. Podľa nej útok zasiahol vojenské ciele a výrobu balistických rakiet v Teheráne a Isfaháne. Iránske médiá tvrdia, že zasiahnuté bolo napríklad letisko v Teheráne.
Izraelský premiér Benjamin Netanjahu dnes popoludní uviedol, že údery na Irán budú so silou pokračovať aj naďalej, píše agentúra AFP.
Taliansky minister obrany Guido Crosetto je čoraz viac kritizovaný za svoju dovolenkovú cestu do Dubaja, ktorá sa časovo zhodovala so začiatkom izraelsko-amerických útokov na Irán.
Ako v utorok informovala agentúra DPA, politik vládnucej strany Bratia Talianska, pricestoval s rodinou do Dubaja minulý piatok, izraelsko-americké útoky sa začali v sobotu ráno. Crosetto sa medzičasom už do Ríma vrátil, údajne na vlastné náklady vojenským lietadlom.
Hlavným mestom otriasajú výbuchy, informovali priamo z miesta novinári agentúry AFP. Iránske médiá uviedli, že na centrum mesta zaútočili „americké a izraelské sily“.
Bližšie podrobnosti o nových úderoch zverejní izraelská armáda neskôr. Podľa spravodajského webu L‘Orient-Le Jour ide od soboty už o deviatu vlnu útokov.
Jednotky Izraela a USA zasiahli v utorok pri útokoch na oblasť Teheránu v meste Kóm aj budovu, kde sídli Zhromaždenie znalcov poverené voľbou nového najvyššieho vodcu Iránu. S odvolaním sa na miestne médiá o tom informovala agentúra AFP.
Iránsky najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí bol zabitý v sobotu 28. februára pri prvej vlne amerických a izraelských útokov na Irán.
Katar za posledný deň tiež útočil na Irán, tvrdí podľa portálu The Times of Israel izraelská televízia Channel 12 s odvolaním sa na svoje západné zdroje. Blízkovýchodné krajiny tak vraj odpovedali na iránske údery, ktoré boli zase reakciou na izraelsko-americké útoky začaté v sobotu.
Vysokopostavený izraelský činiteľ navyše verejnoprávnej televízii Kan povedal, že Izrael vychádza z toho, že na Irán čoskoro zaútočí tiež Saudská Arábia.
Celkovo 12 ľudí na troch miestach v strednom Izraeli dnes utrpelo prevažne ľahké zranenia po ďalšej vlne balistických striel vyslaných z Iránu. Informoval o tom portál The Times of Israel s odvolaním sa na záchranárov, ktorí zvýšili bilanciu ošetrených osôb z predtým uvádzaných siedmich zranených.
Novým veliteľom Zboru islamských revolučných gárd sa stal vysokopostavený dôstojník Ahmad Vahídí, ktorý je medzinárodne hľadaný v súvislosti s bombovými útokmi na izraelské a židovské ciele v Argentíne spáchanými v 90. rokoch. Informoval o tom denník The Times of Israel.
Vahídí nastúpil do funkcie po tom, ako jeho predchodca Mohammad Pakpúr zahynul v sobotu 28. februára pri útokoch Izraela a Spojených štátov na Irán. V minulosti pôsobil ako veliteľ elitnej jednotky Kuds, ktorá je zahraničnou zložkou IRGC.
Čína sa stavia proti vojenským útokom Izraela a Spojených štátov na Irán a vyzýva na ich okamžité ukončenie, povedal dnes podľa agentúry Reuters čínsky minister zahraničia Wang I v telefonáte s izraelským náprotivkom Gideonom Saarom.
"Sila nemôže v skutočnosti vyriešiť problémy; namiesto toho často vytvára nové a zanecháva vážne dlhodobé následky. Skutočná hodnota vojenskej sily nespočíva na bojisku, ale v predchádzaní vojne, " citovala čínska diplomacia Wangove slová adresované Saarovi.
Rozhodnutie libanonskej vlády o zákaze vojenských aktivít militantného hnutia Hizballáh je podľa prezidenta Džúzífa Awna „nezvratné“. Vyjadril sa tak na stretnutí s veľvyslancami z krajín tzv. kvinteta - Francúzska, Spojených štátov, Kataru, Saudskej Arábie a Egypta.
Hizballáh v pondelok odsúdil bezprecedentné rozhodnutie libanonskej vlády, ktorá mu zakázala jeho vojenské aktivity. Hizballáh tvrdí, že vláda by sa namiesto toho mala postaviť útokom Izraela.
Izrael v utorok pokračoval v intenzívnych úderoch na ciele Hizballáhu v Libanone a povolil svojim vojakom prevziať kontrolu nad ďalšími strategickými pozíciami na juhu krajiny. Libanonská armáda v reakcii stiahla niektorých svojich vojakov z pozícii pri izraelskej hranici.
Izraelské úrady zadržali dvoch tureckých reportérov, ktorí v krajine písali o vojne s Iránom, uviedli v utorok tureckí predstavitelia a odborový zväz novinárov.
Reportér televízie CNN Turk Emrah Čakmak a kameraman Halil Kahraman, ktorí „v Tel Avive sledovali dianie, boli zadržaní“, uviedol TGS na platforme X.
Šéf komunikačného oddelenia tureckého prezidenta Burhanettin Duran ostro kritizoval Izrael za „útoky na médiá“. „Vyvíjame potrebné úsilie na okamžité prepustenie našich novinárskych kolegov a sledujeme vývoj situácie,“ uviedol na X.
Zväz ozrejmil, že novinári pricestovali do Tel Avivu, aby nakrútili reportáž o útokoch na Irán a informovali divákov v Turecku o najnovšom vývoji situácie. „Bránenie v práci novinárom, ktorí sú zodpovední za informovanie verejnosti, a zlyhanie pri zabezpečení ochrany novinárov vo vojnových zónach je porušením slobody tlače,“ uviedol zväz a vyzval Izrael, aby mužov prepustil.
Nemecké ministerstvo zahraničia si dnes predvolalo iránskeho veľvyslanca. Vyzvalo ho, aby Teherán prestal bezohľadne útočiť na štáty na Blízkom východe. Úrad o tom informoval na sieti X. Veľvyslanec podľa agentúry DPA uviedol, že Irán koná v sebaobrane a izraelsko-americké útoky sú v rozpore s medzinárodným právom. Na letisku vo Frankfurte nad Mohanom medzitým pristálo prvé lietadlo z Dubaja od začiatku vojny.
"Iránsky režim sme dôrazne vyzvali, aby bezodkladne zastavil bezohľadné útoky na štáty v regióne," uviedlo ministerstvo. "Odsudzujeme svojvoľné a neprimerané raketové a dronové útoky iránskeho režimu, aj na civilné ciele. Útoky ohrozujú našich spojencov, náš vojenský personál a našich štátnych príslušníkov v regióne, " dodalo.
Približne 30-tisíc ľudí muselo v dôsledku eskalácie situácie na Blízkom východe opustiť svoje domovy v Libanone, uviedol v utorok Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov.
Izrael pokračuje v útokoch na Libanon, najmä na šiitské predmestia Bejrútu a juh krajiny po vydaní evakuačných príkazov pre miestnych obyvateľov. „Z oblastí na juhu Libanonu, z údolia Bikáa i južných predmestí Bejrútu prichádzajú správy o masovom vysídľovaní obyvateľov po izraelskej výzve na evakuáciu... a po intenzívnych leteckých útokoch,“ uviedol hovorca UNHCR Babar Baloch.
Konflikt v Iráne nepriamo i priamo ovplyvní bezpečnosť a prosperitu Českej republiky, povedal novinárom pri odchode po svojom dnešnom vystúpení v Snemovni český prezident Petr Pavel. Štát by nemal podľa jeho názoru ľudí strašiť, ale zároveň ani predstierať, že sa nič zásadné nedeje. Vláda a všetky bezpečnostné zložky sa musia venovať aktuálnej situácii každý deň, doplnil Pavel.
Situácia na Blízkom východe po víkendových úderoch USA a Izraela v Iráne podľa Pavla neznamená len vznik obmedzeného regionálneho konfliktu, ktorý ovplyvní niekoľko tisícok Čechov v oblasti. "Je to konflikt, ktorý má veľký potenciál sa rozhorieť, niektoré náznaky už týmto smerom idú," uviedol Pavel.
Irán chce rokovať, ale je príliš neskoro, napísal americký prezident Donald Trump na sociálnej sieti Truth Social. Iránska protivzdušná obrana, letectvo, námorníctvo a vedenie sú podľa šéfa Bieleho domu zničené.
Irán v utorok vyzval Bezpečnostnú radu Organizácie Spojených národov, aby podnikla kroky na zastavenie vojny, ktorú Teherán od soboty vedie s Izraelom a Spojenými štátmi. Iránska vláda tiež informovala, že v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu zakazuje vývoz potravín a poľnohospodárskych produktov.
Izraelská armáda začala dnes popoludní novú vlnu vzdušných úderov na Bejrút, ktoré podľa nej cielia na veliteľa proiránskeho hnutia Hizballáh. S odvolaním sa na vyhlásenie armády to píše portál The Times of Israel.
Hizballáh v noci na pondelok zaútočil raketami a dronmi na izraelské územie po tom, čo vyjadril solidaritu režimu v Teheráne, ktorý od soboty čelí americkým a izraelským úderom. Izraelská armáda od pondelka v Libanone vykonala niekoľko vĺn úderov, pri ktorých zahynuli desiatky ľudí.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj v utorok ponúkol pomoc Spojeným arabským emirátom v obrane pred iránskymi vzdušnými útokmi. Vyjadril sa tak na sociálnej sieti X po telefonáte s prezidentom SAE Muhammadom bin Zájidom Ál Nahjánom, správa pochádza z agentúry AP.
„Prezident (SAE - pozn. red) poznamenal, že iránsky režim sa zameriava nielen na vojenské zariadenia, ale prakticky na všetko – na obytné budovy, nákupné centrá, dokonca aj na mešity,“ napísal Zelenskyj.
Izrael v utorok popoludní vypálil ďalšiu sériu rakiet na šíítské predmestie libanonskej metropoly Bejrút. Armáda uvádza, že cielila na veliteľov militantného hnutia Hizballáh.
Armáda pred útokom nevydala varovanie. „Pred chvíľou armáda zaútočila na niekoľko teroristov Hizballáhu v Bejrúte. Podrobnosti budú nasledovať,“ oznámila neskôr prostredníctvom sociálnej siete Telegram.
Libanonská štátna tlačová agentúra uvádza, že „nová séria intenzívnych izraelských náletov“ cielila na predmestie Bejrútu a spôsobila „rozsiahle škody na budovách“. Spravodajcovia agentúry AFP informujú o kúdoloch dymu vznášajúcich sa nad zasiahnutou oblasťou.
Katarská protivzdušná obrana zneškodnila iránske strely mieriace na medzinárodné letisko v Dauhe, ktoré preto nebolo nijako zasiahnuté. Podľa agentúry AFP to dnes uviedlo katarské ministerstvo zahraničia. Irán v odvete na americko-iránske údery, ktoré sa začali v sobotu, útočí aj na ciele na území arabských štátov Perzského zálivu.
Medzi Katarom a Iránom v súčasnosti neprebieha žiadna komunikácia, uviedol dnes hovorca katarského ministerstva zahraničia Mádžid Ansárí.
Vláda Spojených štátov čelí kritike za to, že predtým nevarovala Američanov na Blízkom východe a nepomohla im s repatriáciou po tom, čo americké ministerstvo zahraničia v pondelok vyzvalo amerických občanov vo viac ako desiatke blízkovýchodných krajín, aby odtiaľ okamžite odcestovali komerčnou dopravou.
Američania sa teraz snažia opustiť región, zatiaľ čo letecká doprava na Blízkom východe je kvôli americko-izraelským úderom na Irán ochromená.
Iránske Revolučné gardy počas štvrtého dňa konfliktu na Blízkom východe v utorok varovali, že spustia intenzívnejšie útoky na Spojené štáty a Izrael. Iránska armáda krátko predtým oznámila, že jej sily podnikli ďalšie útoky na ciele oboch krajín v regióne.
„Nepriateľ sa musí pripraviť na nepretržité útoky. Brány pekla sa budú otvárať čoraz viac, z minúty na minútu, na Spojené štáty a Izrael,“ vyhlásil hovorca Revolučných gárd pre štátnu televíziu.
Francúzske stíhacie lietadlá Rafale, rozmiestnené v Spojených arabských emirátoch, cez víkend pre zabezpečenie bezpečnosti vzdušného priestoru vzlietli nad francúzskymi základňami na Blízkom východe, ktorých sa dotkla vojna v Iráne. Dnes to podľa agentúry AFP povedal francúzsky minister zahraničia Jean-Noël Barrot.
"Pri Abú Zabí v Emirátoch máme námornú a leteckú základňu. Stíhačky a ich piloti sú v stave vojnovej pohotovosti. Uskutočnili operácie na zabezpečenie bezpečnosti vzdušného priestoru nad našimi základňami, "povedal šéf francúzskej diplomacie v rozhovore so stanicou BFMTV, keď sa ho pýtali na víkendový zásah francúzskych lietadiel s cieľom zničiť iránske drony.
Obaja súhlasili, že budú pracovať na deeskalácii konfliktu, uviedla Barrotova kancelária vo vyhlásení. Šéf francúzskej diplomacie v utorok následne podotkol, že Paríž je pripravený brániť svojich partnerov v regióne, správa pochádza z agentúry Reuters.
Denník s odvolaním sa na tri anonymné zdroje uvádza, že minister obrany John Healey sa v utorok stretol s vysokopostavenými predstaviteľmi armády a rokovali spolu o nasadení torpédoborca HMS Duncan na Cypre.
Izraelská armáda obsadila v južnom Libanone v blízkosti hranice niekoľko oblastí, ktoré považuje za strategické pre obranu Izraela pred útokmi proiránskeho hnutia Hizballáh, píše agentúra AFP.
Izraelský minister obrany Jisrael Kac dnes uviedol, že obsadenie nových pozícií má zabrániť ostreľovaniu izraelských prihraničných obcí. Hizballáh v noci na pondelok zaútočil raketami a dronmi na izraelské územie po tom, čo vyjadril solidaritu režimu v Teheráne, ktorý od soboty čelí americkým a izraelským úderom.
Ten sa spolu so zaťom amerického prezidenta Jaredom Kushnerom zúčastnil rokovaní s Iránom, ktoré však neviedli k dohode a USA s Izraelom cez víkend na Irán vojensky zaútočili.
Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu v utorok oznámila, že iránske jadrové zariadenie Natanz je čiastočne poškodené v dôsledku americko-izraelskej leteckej operácie. Upozornila na to agentúra AP.
Poškodené sú podľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu „vstupné budovy“ do podzemnej časti jadrového zariadenia v Natanze, ale v súčasnosti sa „neočakávajú žiadne rádiologické dôsledky“.
Izraelská armáda v utorok vyhlásila, že počas noci zaútočila na „komplex vedenia iránskeho režimu“ vrátane kancelárie prezidenta Masúda Pezeškijána a budovy Najvyššej rady národnej bezpečnosti. Správa pochádza z agentúry AFP.
„Počas útoku na komplex bolo na prezidentskú kanceláriu a budovu Najvyššej rady národnej bezpečnosti zhodené množstvo munície. Okrem toho bolo cieľom zhromaždenie najvyšších zástupcov režimu zodpovedných za rozhodovanie v oblasti bezpečnosti, ako aj inštitúcia určená na výcvik iránskych vojenských predstaviteľov a ďalšia kľúčová infraštruktúra režimu,“ uviedla izraelská armáda vo vyhlásení.
Pri americko-izraelských útokoch na Irán bolo v krajine od začiatku konfliktu, teda od soboty, doteraz zabitých najmenej 787 ľudí. O aktuálnom počte mŕtvych dnes podľa tlačových agentúr informoval iránsky Červený polmesiac.
Informácie z Iránu nemožno overiť z nezávislých zdrojov. Údaje z rovnakého zdroja v pondelok hovorili o 555 obetiach.
Spojeným štátom tak podľa neho v súvislosti s plánom Izraela hrozila bezprostredná hrozba zo strany Iránu. Rubio to povedal v pondelok novinárom pred brífingom s lídrami Kongresu, na ktorom ich informoval o úderoch na Irán, ktoré USA a Izrael začali v sobotu.
Staršie informácie o situácii v súvislosti so situáciou na Blízkom východe nájdete tu.