Na referende sa zúčastnilo aj 13 obvinených a 125 odsúdených osôb. Vyplýva to zo stanoviska, ktoré TASR zaslal Zbor väzenskej a justičnej stráže. Hlasovanie v ústavoch prebiehalo prostredníctvom prenosnej volebnej schránky.
Z celkového počtu 1019 obvinených s hlasovacím právom využilo možnosť hlasovať v referende 13 z nich. Hlasovacie právo využilo aj 125 odsúdených zo 6801 odsúdených s hlasovacím právom.
Sobotné referendum s 16-percentnou účasťou vyvolalo diskusiu o jeho význame, príčinách nízkej účasti aj o úlohe opozície a kampane.
Politológ Václav Hřích v rozhovore pre HN vysvetľuje, prečo referendá na Slovensku dlhodobo narážajú na nízku účasť a čo by ju mohlo zmeniť. Zároveň hodnotí, či išlo o zlyhanie organizátorov, alebo skôr o všeobecný problém politickej kultúry.
V Prešovskom kraji prišlo hlasovať k referendu 14,37 percenta voličov. V rámci ôsmich krajov v ňom bola bola účasť štvrtá najnižšia.
Počet zapísaných voličov v Prešovskom kraji bol 632 888 a k referendu prišlo 90 948 občanov. Z okresov mali najvyššiu mieru účasti okresy Prešov (18,8 percenta), Poprad (17,78 percenta) a Bardejov (15,07 percenta).
Naopak, najmenej voličov prišlo k referendu v okresoch Snina (osem percent), Vranov nad Topľou (8,43 percenta) a Medzilaborce (8,59 percenta).
Účasť voličov v referende bola v Košickom kraji najnižšia zo všetkých krajov - dosiahla len 13,4 percenta. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu.
Počet zapísaných voličov v Košickom kraji bol 617 962 a k referendu z nich prišlo 82 839. V rámci volebných obvodov bola najvyššia účasť v krajskom meste Košice, kde v štyroch okresoch hlasovalo spolu 18,3 percenta voličov.
Z okresov v kraji mal najvyššiu mieru účasti okres Košice I - rovných 19 percent, ďalej Košice II (17,59 percenta) a Košice IV (18,47 percenta).
Naopak, najmenej ľudí prišlo hlasovať v okrese Trebišov - 8,81 percenta, za ním nasledovali okresy Michalovce (9,02 percenta) a Sobrance (9,15 percenta).
Napriek všetkému skonštatoval, že by do toho išiel znova a považuje ho za vydarené. „Na to, že ho organizovala malá mimoparlamentná strana, je to úspech,“ vyhlásil.
Podľa predsedu parlamentu Richarda Rašiho sú výsledky referenda politickou prehrou jeho iniciátorov aj podporovateľov a tí by sa mali ospravedlniť. Myslí si, že voliči sa cítili oklamaní tým, že tam nebola otázka o skrátení volebného obdobia. Organizátorom petície podľa neho muselo byť jasné, že takáto otázka nebude môcť byť vyhlásená ako referendová.
Poslanec za PS Ivan Štefunko uviedol, že sa to určite nedá považovať za úspech. Kritizoval opozične strany, že nevyzývali svojich voličov na účasť, označil to z ich strany za malichernosť. V iných otázkach však podľa neho opozičná spolupráca funguje dobre.
Výsledok referenda je pre opozíciu vážnym varovaním, že musí s voličmi komunikovať a aj identifikovať témy, ktorými ich bude oslovovať. V reakcii pre TASR to povedal politológ Juraj Marušiak.
„Pre opozíciu je toto referendum takým vážnym varovaním, že musí jednak komunikovať s voličmi, pracovať s tými voličmi a musí ale aj identifikovať témy, s ktorými ich bude oslovovať. Pretože v opačnom prípade sa môže stať, že prehrá aj budúcoročné parlamentné voľby,“ vyhlásil Marušiak.
„My tu nabehneme ako také muchy na argument, že to stojí peniaze. Však štát stojí peniaze, demokracia stojí peniaze, bezpečnosť stojí peniaze. My sme tu nerobili revolúciu, nič protiústavné, nikoho sme nechceli zbiť, nikomu sme nechceli ublížiť,“ povedal.
Zároveň Šeliga poukázal na to, že 95 percent ľudí, ktorí na referendum prišli, povedali Ficovi, že nechcú, aby mal rentu.
„Jemu ľudia povedali, že toto nechceme, túto vašu vládnu politiku nechceme. Veľmi koncentrovane. V horúčave uprostred leta prišli. Podľa mňa na tomto treba stavať ďalšiu lekciu a mali by sme si z toho zobrať lekciu dovnútra opozície,“ uviedol.
Nízka účasť na sobotnom referende je zrejme spôsobená takmer nulovou mobilizáciou opozičných strán. Okrem mimoparlamentných Demokratov k referendu pristupovali opozičné strany „mimoriadne vlažne“.
Uviedol to politológ Radoslav Štefančík z Ekonomickej univerzity v Bratislave. Referendové otázky nepovažuje za úplne šťastné. Pripomenul, že prípadná renta pre premiéra Roberta Fica by stála menej ako náklady za referendum.
Podľa predsedu vlády opozícia referendom „len šírila nenávisť a zneužila citlivú tému opatrení prijatých po atentáte na moju osobu".
Účasť voličov na referende v Nitrianskom samosprávnom kraji dosiahla 13,6 percenta a patrila k najnižším na Slovensku. Z celkového počtu 546 881 voličov zapísaných v 718 volebných okrskoch v kraji prišlo k urnám 74 396 občanov. Platné hlasovacie lístky odovzdalo 73 636 voličov.
Z 554 649 zapísaných voličov v Žilinskom samosprávnom kraji sa zúčastnilo 97 422 voličov. Účasť na referende dosiahla 17,56 percenta a bola druhá najvyššia spomedzi všetkých krajov.
Najvyššia účasť na referende bola v kraji v okrese Dolný Kubín, kde k urnám prišlo 22,93 percenta voličov. Najnižšia bola v okrese Čadca, kde sa na referende zúčastnilo 10,44 percenta.
Považuje ju za účasť, ktorá je porovnateľná s referendami, ktoré sa uskutočnili v minulosti, uviedol v diskusnej relácii Politika 24 na JOJ 24.
V Bratislavskom samosprávnom kraji sa na referende zúčastnilo z 585 005 zapísaných voličov 127 774. Účasť tak dosiahla 21,84 percenta. Išlo o najvyššiu účasť spomedzi všetkých krajov na Slovensku. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu.
Zo štyroch územných obvodov bola najvyššia účasť v Senci s 24,18-percentnou účasťou. Z 81 291 zapísaných voličov sa na referende zúčastnilo 19 661 ľudí v 73 volebných okrskoch.
Naopak najnižšia účasť bola v Malackách. V 52 volebných okrskoch tam hlasovalo cez 19 percent voličov, čo predstavuje 12 390 ľudí.
Zo 466 258 zapísaných voličov v Trenčianskom samosprávnom kraji sa na referende zúčastnilo 79 928 voličov. Účasť v referende dosiahla 17,14 percenta, bola tretia najvyššia spomedzi všetkých krajov. Vyplýva to z informácií Štatistického úradu.
Najvyššia účasť v referende bola v kraji v Trenčianskom okrese, kde k urnám prišlo 20,44 percenta voličov.
Najnižšia v Považskobystrickom okrese, kde sa na referende zúčastnilo menej ako 15 percent voličov (14,84 percenta).
Je smutné, že iniciátori referenda namiesto toho, aby si priznali neúspech, hľadajú vinu všade naokolo, len nie v sebe. Vyhlásil to pre TASR prezident SR Peter Pellegrini v reakcii na výsledok referenda.
Pripomenul, že referendum musel vyhlásiť v súlade s Ústavou a zákonmi.
Účasť voličov na referende v Banskobystrickom samosprávnom kraji dosiahla zhruba 14 percent. Z takmer pol milióna voličov v kraji s 862 okrskami prišlo k urnám necelých 70-tisíc ľudí. Vyplýva to z oficiálnych výsledkov Štatistického úradu.
Zo siedmich územných obvodov mala najvyššiu účasť Banská Bystrica, a to cez 19 percent. V okrese bolo 129 okrskov. Najnižšiu účasť mala Rimavská Sobota s 215 okrskami, kde hlasovalo necelých deväť percent voličov.
V obciach Sása (okres Revúca), Bystrá (okres Stropkov) a Krajná Porúbka (okres Svidník) sa na referende nezúčastnil nikto. Účasť tam teda bola najnižšia, hlási Štatistický úrad.
Z údajov úradu vyplýva, že účasť nad 50 percent bola v obciach Krokava (okres Rimavská Sobota) 65,21 percenta a Lopašov (okres Skalica) 52,10 percenta.
Ministerka hospodárstva Denisa Saková hovorí o historicky najnižšej účasti občanov na referende. „Za toto fiasko by sa mali Demokrati Slovensku ospravedlniť a uhradiť jeho náklady,“ uviedla šéfka rezortu hospodárstva.
K nej sa pripojili s rovnakým vyjadrením aj minister vnútra Matúš Šutaj Eštok a šéf rezortu školstva Tomáš Drucker.
Štatistický úrad spracoval výsledky referenda bez komplikácií a bez akýchkoľvek incidentov, uviedol predseda úradu Martin Nemky.
Celý proces spracovania výsledkov od prvej okrskovej zápisnice až po republikovú zápisnicu trval podľa jeho slov tri hodiny a 11 minút.
„Celý proces prebehol korektne, bez komplikácií a plne v súlade s platnou legislatívou. Výsledky sme spracovali spoľahlivo, nezávisle a bez akýchkoľvek incidentov,“ uviedol Nemky.
Prvú okrskovú zápisnicu v informačnom systéme spracovali v sobotu o 22.07 h z volebného okrsku v obci Dedačov v okrese Humenné. Posledná okrsková zápisnica bola spracovaná v nedeľu o 1.02 h z okrsku číslo 35 v Trenčíne.
Riaditeľ odboru volieb, referenda a politických strán sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra Martin Gajdoš skonštatoval, že priebeh referenda bol bezproblémový a bez rušivých momentov.
„Dve situácie, ktoré spôsobili krátke predĺženie času hlasovania, tak to nebolo spôsobené žiadnym pochybením volebných komisií. Bolo to naozaj spôsobené len vyššou mocou, čiže zdravotným problémom a hraním sa detí,“ priblížil Gajdoš.
Predseda Štatistického úradu Martin Nemky informoval, že najvyššiu účasť zaznamenali v Bratislavskom kraji s 21,84 percenta voličov.
Najmenej voličov prišlo na referendum v Košickom kraji, odhlasovalo tam 13,4 percenta voličov.
Spomedzi okresov bola najvyššia účasť v okrese Senec, k urnám tam prišlo 24,18 percenta. Najnižšiu účasť zaznamenali v okrese Revúca so 7,91 percenta voličov.
Voliči hlasovali v 5545 volebných okrskoch. Počet okresných volebných komisií, ktoré zaslali zápisnice, bol 50. Zo zahraničia bolo doručených cez voľbu poštou 5218 hlasov, čo predstavuje 0,73 percenta zúčastnených voličov z cudziny.
Priebeh sobotného referenda bol pokojný. Policajný viceprezident Rastislav Polakovič to uviedol počas nedeľnej tlačovej konferencie.
Polícia v sobotu evidovala viacero podnetov, ale žiaden trestný čin. Ako uviedol policajný viceprezident, evidujú dva priestupky.
Prvý sa stal v Žiari nad Hronom, kde člen volebnej komisie bol pod vplyvom alkoholu a po nafúkaní ho vystriedali. „Druhý priestupok sme evidovali v meste Ružomberok, kde prišiel pán zjavne pod vplyvom alkoholu a vulgárne sa správal, taktiež túto vec objasňujeme,“ zhodnotil Polakovič.
„Evidovali sme ešte nejaké drobné preverenia, ktoré sa však nepotvrdili,“ povedal policajný viceprezident.
Štátna komisia pre voľby a kontrolu financovania politických strán v nedeľu potvrdila neplatnosť sobotného referenda.
Zúčastnilo sa na ňom 16,13 percenta voličov. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť.
Poslanec a člen Demokratov Ľubomír Galko sa poďakoval ľuďom, ktorí sa zúčastnili referenda .
"Bude teraz zopár útokov od koaličných politikov, zopár kopnutí pod koleno od niektorých opozičných politikov a zopár šťuchancov od niektorých novinárov," napísal Galko.
Kopol si pri tom do prezidenta Petra Pellegriniho a do opozíčných strán mimo Demokratov a PS, ktoré podľa neho referendum odignorovali. Aj napriek tomu je podľa neho vyše 16-percentná účasť a 700-tisíc voličov "dobré číslo".
Podľa údajov Štatistického úradu sa referenda zúčastnilo 705 227 občanov Slovenska. Platných hlasovacích lístkov bolo 698 757.
Sčítané sú všetky okrsky. Predbežné výsledky referenda sú kompletné. Účasť dosiahla 16,13 percenta. Keďže k volebným schránkam neprišla potrebná nadpolovičná väčšina všetkých oprávnených voličov, plebiscit nebude právne záväzný.
Pri prvej otázke, ktorá sa týkala zrušenia tzv. doživotnej renty pre ústavných činiteľov, sa za možnosť ÁNO vyslovilo 93,43 percenta hlasujúcich, čo predstavuje 658 937 hlasov. Podobný priebeh malo aj hlasovanie o druhej otázke, v ktorej sa občania vyjadrovali k obnove Úradu špeciálnej prokuratúry a Národnej kriminálnej agentúry. Možnosť ÁNO zakrúžkovalo 92,23 percenta voličov, čomu zodpovedá 650 490 hlasov.
Sčítaných je 99,8 percenta okrskov. Účasť zatiaľ dosiahla 16,11 percenta. Sčítaných nie je ešte niekoľko okrskov v okrese Trenčín a viacerých okresoch v rámci Bratislavy.
Sčítaných je 99,49 percenta volebných okrskov. Účasť dosiahla 16,07 percenta, čo je ďaleko od požadovanej hranice 50 percent.
Po sčítaní 98,91 percenta okrskov dosahuje účasť v sobotnom referende 16 percent. Desiate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky tak bude podľa neoficiálnych priebežných výsledkov neplatné.
Z počtu 4 263 892 zapísaných voličov sa podľa neoficiálnych priebežných výsledkov zúčastnilo na referende 682 230 ľudí. Platných hlasovacích lístkov je zatiaľ 675 908. Z celkovo 5545 volebných okrskov je potvrdených 5485 okrskových zápisníc.
Po sčítaní vyše 97 percent okrskov sa účasť už takmer nemení a dosahuje 15,87 percenta. Najvyššia je doposiaľ v Senci, kde dosiahla vyše 24 percent.
Sčítaných je už vyše 95 percent okrskov. Účasť je 15,69 percenta. Medzi okresy s najvyššou účasťou (nad 20 percent) patrí Bratislava, Pezinok, Senec, Skalica, Trenčín, Ružomberok a Dolný Kubín.
Sčítaných je takmer 90 percent okrskov. Účasť dosiahla zatiaľ 15,48 percenta. Dosiahnuť účasť 50 percent už matematicky nie je možné, takže referendum bude neplatné.
Desiate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky by malo byť podľa neoficiálnych priebežných výsledkov neplatné. Po sčítaní takmer 82 percent okrskov sa na ňom zúčastnilo iba 15 percent občanov oprávnených hlasovať. Na platnosť referenda je potrebná viac ako 50-percentná účasť.
Po sčítaní 98,91 percenta okrskov dosahuje účasť v sobotnom referende 16 percent. Desiate referendum v histórii samostatnej Slovenskej republiky tak bude podľa neoficiálnych priebežných výsledkov neplatné.
Z počtu 4 263 892 zapísaných voličov sa podľa neoficiálnych priebežných výsledkov zúčastnilo na referende 682 230 ľudí. Platných hlasovacích lístkov je zatiaľ 675 908. Z celkovo 5545 volebných okrskov je potvrdených 5485 okrskových zápisníc.
Minister investícií Samuel Migaľ sa zúčastnil referenda v Čaklove. "Je mi úplne jedno, kto zbieral podpisy a či si na tom niekto robí kampaň. Ľudia referendum chceli, a ja ich vôľu rešpektujem. Mne záleží na každom človeku na Slovensku. Bez ohľadu na to, koho volí. Preto som nehľadal výhovorky, prečo neprísť. Na rozdiel od župana Majerského," napísal na sociálnej sieti.
Minister životného prostredia Tomáš Taraba (SNS) kritizuje referendum na sociálnej sieti. Podľa jeho slov ide o škodu 12 miliónov eur na účet Slovenska. "Naď, Heger, Kiča a spol. by sa po tomto drahom fiasku, ktorého sa nezúčastnila ani opozícia, mali porúčať z politiky. Dokazujú, že škody vedia robiť nielen keď vládnu, ale aj keď nie sú ani v parlamente," uviedol Taraba.
Sčítaných je 81,98 percenta okrskov. Účasť dosiahla zatiaľ presne 15 percent. Pri oboch referendových otázkach prevyšuje odpoveď áno.
V jednej z volebných miestností v Nových Zámkoch dnes hlasovali ľudia najmä v skupinkách. „Počas dnešného referenda sa ľudia po väčšinu dňa zastavovali skôr sporadicky a bez väčšieho návalu. Najväčšia účasť bola v troch vlnách, a to hneď v ranných hodinách, poobede a krátko podvečer, keď sme zaznamenali najviac voličov, ktorí prichádzali v menších skupinkách. V našom okrsku sme medzi voličmi pomerne často videli celé rodiny, ktoré sa zastavili odvoliť," povedal pre HN zapisovateľ Lukáš Kocera. Účasť v danom okrsku odhaduje na približne 20 percent.
Čas hlasovania v jednom z okrskov v Hurbanove v okrese Komárno sa predlžuje o 15 minút do 22.15 h. Potvrdila to okresná volebná komisia v Komárne. V okrsku číslo 3 v priestoroch Základnej školy s materskou školou Árpáda Fesztyho s vyučovacím jazykom maďarským na Športovej ulici nebol počas dňa 15 minút možný prístup do volebnej miestnosti, skonštatovala komisia.
Na sobotnom referende sa zúčastnil aj predseda Národnej rady Richard Raši (Hlas-SD). Hlasovať prišiel do volebnej miestnosti na Základnej škole Mudroňova v Bratislave. Hoci si ctí tento inštitút, referendum bude podľa jeho slov neúspešné. Považuje ho za politický kalkul. „Na referende som sa zúčastnil preto, lebo si ctím inštitút referenda, aj keď toto referendum bolo z môjho pohľadu od začiatku odsúdené na neúspech a bol to politický kalkul iniciátorov. Stál nás 11 miliónov eur, pretože tá základná otázka o skrátení volebného obdobia nemohla byť v referende položená, pretože Ústavný súd rozhodol, že volebné obdobie sa referendom skrátiť nedá. Preto si myslím, že iniciátori to museli vedieť dopredu a zneužili vôľu občanov, pretože som presvedčený, že tou hlavnou otázkou bolo skrátenie volebného obdobia,“ vyhlásil Raši pred novinármi. „Mali by sa ospravedlniť občanom Slovenskej republiky, pretože 11 miliónov eur je zbytočne minutých,“ odkázal.
Na referendum prišiel aj predseda SaS Branislav Gröhling. O účasti na referende informoval aj predseda mimoparlamentných Demokratov, ktorí petíciu za referendum iniciovali. „V referende odhlasované. Táto vláda potrebuje počuť každý signál, čo si myslíme o jej deštrukcii právneho štátu a papalášizme,“ odkázal Šimečka. Gröhling na sociálnej sieti takisto kritizoval súčasnú vládu za zneužívanie moci a papalášizmus. „Zákon musí platiť pre všetkých rovnako. Polícia a prokuratúra musia mať opäť rozviazané ruky. Práve preto som bol hlasovať v referende,“ skonštatoval. Naď pripomenul, pre koho je referendum určené. „Referendum nie je o politikoch. Je o tom, či občania ešte dokážu povedať dosť. Či si necháme vziať spravodlivosť, zodpovednosť a elementárnu slušnosť, alebo sa za ne postavíme. Ja som sa hlasovaním v referende za to všetko postavil a pozývam vás urobiť to isté,“ napísal šéf Demokratov s tým, že referendum je aj pre tých, „ktorí už majú dosť toho, že moc sa stará predovšetkým sama o seba“. Mimoparlamentná strana Právo na pravdu, naopak, nepodporuje referendum. Považuje ho za politickú kampaň Demokratov. Podľa lídra strany Zoroslava Kollára je doživotná renta pre premiéra výsmechom do tvárí občanov, avšak na jej zrušenie treba „zdravý rozum poslancov a príčetného premiéra, nie ďalšie zadlžovanie Slovenska prostredníctvom PR kampane konkrétnej politickej strany“.
Všetky volebné miestnosti v celom Trnavskom kraji by sa mali zatvoriť o 22.00 h. Ako potvrdili predsedovia piatich okresných volebných komisií v Trnave, Senici, Piešťanoch, Galante a Dunajskej Strede, počas dňa nezaznamenali žiadny podnet a referendum prebieha veľmi pokojne. Účasť je veľmi nízka, záujem vyjadriť svoj názor majú skôr starší ľudia.
Predseda Progresívneho Slovenska Michal Šimečka hlasoval v referende v obci Východná, kde sa tento víkend koná folklórny festival. "Táto vláda potrebuje počuť každý signál, čo si myslíme o jej deštrukcii právneho štátu a papalášizme," napísal Šimečka na sociálnej sieti.
Demokrati nízku účasť spájajú aj s termínom referenda. „Či ste za alebo proti referendu, na tom nezáleží. Ale dať to na 4.júla je politický ťah,“ reagoval Juraj Šeliga na otázku HN, akú účasť očakáva. Podľa neho môže hlasovanie poznačiť prvá prázdninová sobota. Nasvedčovala tomu aj prázdna Bratislava. Viacerí opýtaní hovorili, že ich blízki už v piatok odišli napríklad do Chorvátska. Niektorí však prišli aj napriek tomu, že ich okolie referendum vynechalo. „Priatelia majú iný program. Ja tu reprezentujem našu rodinu sama,“ hovorí pre HN seniorka Vítková. S termínom nesúhlasí ani 75-ročný Marián Jakab. „Termín je absolútne nekonformný, preto referendum nerozhodne o ničom," hovorí. Prezident Peter Pellegrini po doručení podpisov vypísal referendum na 4. júla. Rozhodovalo sa napokon o dvoch z troch otázok, s ktorými prišli Demokrati. Jaroslav Naď vtedy prezidenta ostro kritizoval. „To, čo sme počuli v paláci, nebolo stanovisko prezidenta Slovenskej republiky, ale čestného predsedu strany Hlas, integrálnej súčasti vládnej koalície Roberta Fica a ochrancu tejto vládnej koalície," povedal.
V 21. volebnom okrsku v Humennom je doposiaľ účasť 3,27 percenta. Hlasovať v referende bolo 29 ľudí.
Priebeh sobotného referenda je na východnom Slovensku pokojný a polícia nezaznamenala žiadne incidenty, ktoré by narušili jeho chod. „Priebeh referenda v Košickom kraji je dosiaľ pokojný, nemáme hlásené žiadne incidenty ani nič podobné,“ uviedla košická krajská policajná hovorkyňa Jana Illésová. Konanie referenda bez narušenia verejného poriadku potvrdila aj hovorkyňa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Jana Ligdayová.
Oficiálne výsledky sobotného referenda sa verejnosť dozvie v nedeľu (5. 7.) ráno. Tlačová konferencia sa uskutoční o 8.30 h.
Priebeh sobotného referenda je pokojný a zatiaľ nebolo ničím narušené. Polícia eviduje dve udalosti, obidve pod vplyvom alkoholu. Počas sobotnej tlačovej konferencie o tom informoval viceprezident Policajného zboru Rastislav Polakovič. Prvá udalosť sa stala v Žiari nad Hronom. „Člen volebnej komisie sa podrobil dychovej skúške s výsledkom 0,81 mg/l, čo je v prepočte 1,7 promile. Bol vymenený, o tejto skutočnosti bola informovaná okresná volebná komisia,“ ozrejmil Polakovič. Druhý prípad sa stal v Ružomberku. „Pán, tiež zjavne pod vplyvom alkoholu, sa neslušne správal, takže tento prípad taktiež preverujeme,“ dodal. Polakovič poznamenal, že polícia naďalej vykonáva činnosť na celom Slovensku aj v súvislosti s akciami, ktoré prebiehajú. Ani na tých podľa jeho slov nezaznamenali nejaké narušenie verejného poriadku. V prípade potreby je polícia pripravená zakročiť. Šéf odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Martin Gajdoš a predseda štátnej volebnej komisie Eduard Burda sa zhodli, že priebeh referenda na Slovensku je zatiaľ pokojný a všetko funguje tak, ako má. „Nemáme avizované žiadnu nejakú udalosť ďalšiu alebo nejaké možné predĺženie hlasovania alebo niečo podobné. Všetko prebieha úplne plynulo a bez problémov,“ zhodnotil Gajdoš. Infolinku podľa Gajdoša voliči využívajú, ale nie až v takej miere ako pri voľbách napríklad do Národnej rady SR. Podotkol, že ide skôr o poradenstvo pre voličov, nie o krízové situácie alebo sťažnosti.
Otázka, či je referendum predraženou predvolebnou kampaňou politikov okolo Jaroslava Naďa, má aj medzi voličmi rôzne odpovede. Seniorka Barbora Vítková to odmieta. „Choďte sa opýtať do Švajčiarska. Tam majú referendum skoro každé dva mesiace a nikto nenadáva. Tak prečo by sme ho aj u nás raz za čas nemohli mať?,“ pýta sa. Dodáva, že každý môže na otázky odpovedať podľa vlastného uváženia. Kampaň Demokratov stála 55-tisíc eur. Po Slovensku však bolo málo bilbordov a časť ľudí si slogan „Do psej matere s Ficovou rentou“ mýlila s predvolebnou kampaňou PS. Jana Žitňanská pri otázke, či bola osveta dostatočná, priznala, že pre menšiu stranu bez výraznejšej podpory partnerov to bolo náročné. „Šli sme na hranu toho, čo sme vládali,“ dodal Šeliga.
Veľmi nízka účasť podľa očakávaní sprevádza sobotňajšie celoštátne referendum na rómskom sídlisku Luník IX v Košiciach. Už pred 14.00 h tam však účasť bola vyššia ako pri predchádzajúcom referende v roku 2023, potvrdila podpredsedníčka okrskovej volebnej komisie číslo 2 Jarmila Vaňová. V tejto košickej mestskej časti sú zriadené dva volebné okrsky s celkovým počtom 5001 oprávnených voličov. Hlasovanie prebieha pokojne v priestoroch komunitného centra v dvoch volebných miestnostiach, ktoré sú väčšinu času bez voličov. „Fungujeme tak, ako sa má, otvorili sme miestnosti ráno o 7.00 h. Ľudia sporadicky prichádzajú, nie je to vysoká účasť, ale na Luník IX pomerne zatiaľ dobrá. Nezaznamenali sme žiadne výnimočné situácie, spomeniem len to, že záujem hlasovať mali aj ľudia, ktorí tu žijú dlhodobo, ale nemajú tu trvalý pobyt a nemali hlasovací preukaz, tým pádom im nebolo umožnené hlasovanie,“ priblížila Vaňová. Mnohí zo zapísaných voličov s trvalým pobytom na Luníku IX žijú podľa nej v zahraničí alebo v iných miestach na Slovensku. Žiadosť o hlasovanie do prenosných volebných schránok okrskové komisie zatiaľ nezaznamenali. Mestská časť Luník IX je s výnimkou komunálnych volieb známa rekordne nízkou volebnou účasťou. V predchádzajúcom referende z 21. januára 2023, ktoré sa týkalo zmeny ústavy a možnosti skrátenia volebného obdobia, tam hlasovalo len sedem ľudí, čo znamenalo účasť na úrovni 0,14 percenta.
Sobotňajšie referendum v Banskobystrickom okrese je pokojné a od začiatku hlasovania, od 7.00 h, keď včas otvorili všetky volebné miestnosti, sa nevyskytli žiadne závažné problémy, informovali z okresnej volebnej komisie v Banskej Bystrici. Popoludní sa ich odhad volebnej účasti pohyboval zhruba okolo desať percent. V obciach Banskobystrického okresu je 63 okrskov, v meste Banská Bystrica 78. Podľa hovorkyne primátora Zdenky Marhefkovej v meste je 59.786 voličov, ktorí môžu prísť k urnám do 22.00 h. „Vydali sme 681 hlasovacích preukazov. Záujem o voľbu poštou zo zahraničia prejavilo 118 občanov,“ doplnila Marhefková.
HN sa pozreli aj na to, ako prebieha hlasovanie na Orave. V obci Nižná, ktorá má takmer 4-tisíc obyvateľov, sú štyri volebné okrsky. Komisia v okrsku číslo 3 približne o 14.30 uviedla účasť na úrovni okolo 11 percent. Žiadne incidenty ani narušenie volieb nezaznamenali. V obci však výraznejšiu pozornosť ako referendum púta súťaž vo varení guláša Nižniansky kotlík 2026.
V koalícii hovoria o referende ako o premrhanej sume vyše 12 miliónov eur z verejných zdrojov a predraženej kampani mimoparlamentných Demokratov. Bývalý poradca premiéra Eduard Chmelár v TA3 uviedol, že doživotná renta pre Roberta Fica by štát vyšla výrazne menej než samotné sobotné hlasovanie. „Jednou z otázok je renta, ktorá vyjde krajinu na 2,7 milióna eur,“ vyhlásil. Predseda klubu SNS Roman Michelko v Slovenskom rozhlase povedal, že by premiérovi vysoký dôchodok doprial a nič by nerušil. Demokrati však oponujú. „To je princíp,“ konštatuje ich politik Juraj Šeliga s tým, že aj voľby a riadenie štátu stoja veľa. „Štát musí byť schopný zaplatiť tieto veci,“ doplnil. Šeliga v roku 2023 hovoril, že referendum je drahé a konať by sa nemalo. Dnes priznáva posun. „Poučený touto skúsenosťou by som už opatrnejšie formuloval niektoré vety,“ skonštatoval.
Účasť v referende v okrsku v Základnej škole Nemocničná v Považskej Bystrici je zatiaľ nízka, nevyskytol sa žiadny rušivý moment. Oživenie ponúkol jeden z hlasujúcich, ktorý komisii zahral na klavír. Všetko podľa nej prebieha podľa pravidiel, bez problémov. Účasť na referende je krátko pred 14.00 h nízka, dosiahla asi desať percent. Dôvodom môže byť aj pekné počasie. Dúfa, že do večera sa účasť zvýši a ľudia sa nevykašlú na to, aby vyjadrili svoj názor. „Mali sme tu také príjemné oživenie. Jeden sympatický pán prišiel dopoludnia plný energie. Najskôr sa ponáhľal, no vzápätí nám zahral na klavíri pieseň Bella ciao. Potom sme sa dozvedeli, že je ladič klavírov,“ doplnila Kociánová.
Prezident Peter Pellegrini sa v sobotu zúčastnil na referende v obci Králiky v okrese Banská Bystrica. „Ako občan, politik a človek mám svoj vlastný názor na dnešné referendum. Ale ako hlava štátu si tento inštitút musím ctiť. Naša ústava dáva občanom Slovenskej republiky právo spravovať veci verejné aj priamo, prostredníctvom referenda, a ja rešpektujem právo každého človeka tento spôsob využiť,“ uviedol prezident.
Priemerná účasť v referende v 35 okrskoch v bratislavskom Ružinove sa okolo sobotného obeda pohybovala na úrovni 6,55 percenta. Informoval o tom starosta bratislavskej mestskej časti Ružinov Martin Chren. Starosta uviedol, že priebeh referenda je v mestskej časti pokojný. „Najnižšia účasť je zatiaľ 3,94 percenta v okrsku číslo 17 (Základná škola a materská škola Borodáčova). Naopak, najvyššia účasť je 13,24 percenta v okrsku číslo 25 (Základná škola Medzilaborecká),“ priblížil Chren.
Hlasovania sa tento rok podľa údajov Štatistického úradu môže po prvý raz zúčastniť aj vyše 112-tisíc mladých ľudí. Jedným z nich je aj 18-ročný Matúš. „Pre mňa je najdôležitejšou otázkou tá o doživotnej rente pre Roberta Fica,“ hovorí. O referende sa dozvedel dva týždne pred jeho konaním od svojho učiteľa občianskej výchovy. Čakal, že účasť bude vyššia, no samotné voľby ho len motivovali k tomu, aby šiel nabudúce znova. Do volebnej miestnosti na Základnej škole Milana Hodžu v bratislavskom Starom Meste prišiel o deviatej ráno. Odvolených malo v tom čase 24 občanov. Účasť síce prekračovala priemer ostatných okrskov v okolí, no na pomery tohto konkrétneho okrsku to bolo málo. „Mávame tu oveľa väčšiu účasť, často stoja ľudia v radoch,“ vyjadril sa Miroslav Pagáč, predseda volebnej komisie, s tým, že v tohtoročnom referende má možnosť prísť k nim hlasovať dvetisíc ľudí.
Priebeh sobotného referenda je pokojný, všetko funguje tak, ako má. Počas sobotnej tlačovej konferencie o tom informoval predseda štátnej volebnej komisie Eduard Burda. „Z hľadiska bezpečnosti a zabezpečenia nerušeného priebehu je všetko bez problémov,“ uviedol viceprezident Policajného zboru Rastislav Polakovič. Podľa jeho slov evidujú len jeden prípad z Liptovského Mikuláša, kde chcel občan hlasovať v referende na pas a nebolo mu to umožnené. Šéf odboru volieb, referenda a politických strán na ministerstve vnútra Martin Gajdoš poznamenal, že nemajú nahlásené žiadne zásadné incidenty a všetko prebieha bez problémov.
V treťom okrsku bratislavskej mestskej časti Vrakuňa zatiaľ referendum prebieha pokojne. Odhadovaná účasť je pred 12. hodinou podľa člena okrskovej komisie asi sedem percent.
Všetky volebné miestnosti v celom Nitrianskom kraji sa otvorili načas o siedmej hodine. V jednom okrsku v Nitrianskom okrese sa nedostavil načas člen volebnej komisie, problém bol ihneď vyriešený jeho nahradením. Okresné volebné komisie zatiaľ nezaznamenali žiadne incidenty ani podnety.
V obci Blhovce v okrese Rimavská Sobota bude možné v sobotnom referende hlasovať do 22.30 h. Dôvodom je neskoršie otvorenie volebnej miestnosti. Otvorili ju s polhodinovým oneskorením, namiesto o 7.00 h to bolo o 7.30 h.
Policajný zbor priebežne monitoruje situáciu vo všetkých regiónoch a je pripravený okamžite reagovať na akékoľvek udalosti, ktoré by mohli narušiť verejný poriadok alebo bezpečný priebeh referenda. „Máme nasadené dostatočné počty síl a prostriedkov, aby sme toto referendum zvládli,“ uviedol viceprezident Policajného zboru Rastislav Polakovič.
Možnosť hlasovať v sobotňajšom referende majú hospitalizovaní pacienti a službukonajúci personál v košickej Univerzitnej nemocnici Louisa Pasteura. V areáli nemocnice na Rastislavovej ulici aj na Triede SNP tak môžu urobiť v určenom popoludňajšom čase do prenosnej volebnej schránky.
Voliči sa môžu počas trvania sobotného referenda obrátiť na infolinku, ktorú zriadilo Ministerstvo vnútra. Dostupná je na telefónnych číslach 0961 577 166 a 0961 577 167 do 22.00 h. Voličom bude poskytovať informácie súvisiace s uplatňovaním volebného práva.
Volebné miestnosti pre referendum sa v sobotu ráno otvorili načas po celom Slovensku s výnimkou jednej volebnej miestnosti v obci Blhovce v okrese Rimavská Sobota. U zapisovateľky okrskovej volebnej komisie nastal zdravotný problém. V tejto obci sa bude posúvať začiatok hlasovania.
Volebné miestnosti sú otvorené do 22.00 h. Volič, ktorý sa chce zúčastniť na referende, musí mať so sebou platný občiansky preukaz. V miestnosti dostane volič jeden hlasovací lístok s dvomi referendovými otázkami, pri každej z nich zakrúžkuje odpoveď „áno“ alebo „nie“. Volič môže hlasovať aj inde na Slovensku ako v mieste trvalého pobytu, potrebuje na to hlasovací preukaz, o ktorý musel vopred požiadať. Pokiaľ majú voliči závažnú prekážku, najmä zdravotnú, pre ktorú nemôžu prísť do volebnej miestnosti, môžu okrskovú volebnú komisiu požiadať o prenosnú volebnú schránku.
Referendum sa začalo, volebné miestnosti sa otvorili o 7.00.
Policajný zbor bude počas sobotného referenda zabezpečovať dohľad nad verejným poriadkom a bezpečným priebehom hlasovania na celom území Slovenska. Informoval o tom hovorca Prezídia Policajného zboru Roman Hájek.
„V rámci plnenia úloh boli prijaté primerané opatrenia na zabezpečenie dostatočných síl a prostriedkov tak, aby bola garantovaná ochrana verejného poriadku, bezpečnosť občanov a nerušený priebeh hlasovania,“ ozrejmil Hájek s tým, že cieľom prijatých opatrení je zabezpečenie pokojného a zákonného priebehu referenda.