Pritom stačí, ak vystrčíte nos z hlavného mesta a po pár kilometroch narazíte na farmu Xcell Slovensko. Miesto, kde sa na päťdesiatich piatich hektároch voľne pasie 355 jeleňov, 30 danielov a 35 muflónov. A môžete ich aj pohladkať... Tie najlepšie sú vyvolené a chránené – aby mali ďalšie generácie top gény. Tie „menej“ vzácne majú svoj osud istý. Stanú sa steakom na vašom tanieri.
Biojeleň
„Toto mäso je kvalitnejšie a zdravšie ako akékoľvek iné, ktoré v súčasnosti nájdeme v mäsiarstvach. Preto, podobne ako Nemecko, chceme presadiť jeho väčšiu konzumáciu,“ víta ma na zelených pastvinách riaditeľ farmy Jaroslav Pokorádi. Zdá sa, že tento nápad prišiel v pravom čase, však tieto roky sú ideálne na propagovanie biostravy... Všetci chcú byť in, všetci chcú byť bio. A tou zverina je. Hoci podobných fariem vo svete je dosť, na Slovensku sa objavila len nedávno. A nie hocijaká. Má aj inseminačnú stanicu a molekulárno-genetické laboratórium, teda tri v jednom. Takže sme v tomto predbehli minimálne Európu. Slušný začiatok.
Štvornohé kosačky na greene
Za administratívnou budovou vidno rozsiahle pasienky. Medzi nimi je široký koridor. Pasienky sú rozdelené na menšie časti a keď jelene spasú jednu časť, presunú ich na druhú. A tú prvú zavlažujú, až kým nenarastie nová tráva. „Je to naše know-how,“ dozvedám sa.
A zrazu sa otvára pohľad ako z rozprávky. Za ohradami sú stovky nádherných mladých srniek a jeleňov. Neodolám. Strčím ruku cez pletivo a pohladkám aspoň jedného. Na moje prekvapenie sa ma neboja. „Dievčatá sú veľmi prítulné,“ smeje sa šéf farmy a otvára bránu záhona. Dobre, priznávam sa, bez parohov nerozoznám srnky od jeleňov. Tie prítulnejšie boli, samozrejme, „ženy“. A nechce sa mi myslieť na to, že možno jednu z nich bude mať niekto o pár dní na večeru.
Ruja ako ospravedlnenka
Ako v bavlnke sa tu majú býky plemena charolais, ovce a kozy. Kým sa rozprávame, medzi šesťstokilovými býkmi zrejme došlo k bitke. Jeden z nich totiž silno krváca z parožia. No už o chvíľu je pri ňom veterinár. Ruja tu ospravedlňuje všetko.
Za ohradami s Nemkami a Maďarkami (ako ich nežne nazýva vyštudovaný biológ a genetik) sú mladé samce. Hoci sú bez koruniek krásy, medzi sebou sa štuchajú jedna radosť. „Majú také ostré parožie, že aj keď sa hrajú, môžu si veľmi ublížiť,“ odpovedá Jaroslav Pokorádi. Vtom sa ku nám priblížia dva nádherné kusy. Deväťročný Gemer a sedemročný Goga. Každý z nich váži aj 280 kilogramov a má vyše štrnásťkilové parožie. Pred toľkou nádherou máme prirodzený rešpekt. Obzvlášť keď počujeme ručanie. „Tak blízko by som k nim nešiel. Vidíte, už začína škrípať zubami,“ vystríha nášho fotografa pred hroziacim nebezpečenstvom s úsmevom vedec.
Kráľ Matúš
Spoza inej ohrady sa na nás pozerá trojročný Matúš, miláčik šéfa farmy a jej symbol. „Je to už teraz diamantový a ja som ho nazval európskym jelením kráľom,“ pýši sa. Nádherná stavba tela, vyrovnaný pokojný charakter. Matúš zdedil správne vlastnosti top jeleňa po matke z Maďarska a otcovi z Nového Zélandu. O kvalite hovorí aj Matúšova schopnosť naberať váhu. Ak ste nevedeli – aj to je rozhodujúce pri chove jeleňov na mäso.
A aké veľké asi môže byť kráľovské parožie? „S devätnástimi parohami vážilo pred spílením na konci leta sedem kilogramov.“ A hoci z diaľky jelenie parožie vyzerá huňato, na dotyk je pomerné ostré. Už teraz by zaň farma mohla dostať aj šesťdesiattisíc eur (áno, vidíte dobre), no pýcha, samozrejme, na predaj nie je. Veď aké by to bolo kráľovstvo bez kráľa!
A je v tom aj pragmatizmus – po celom svete je totiž obrovský dopyt po Matúšových potomkoch. Vo voľnej prírode by si tento samec vydobyl štyridsaťčlenný „hárem“, na farme je obklopený až stovkou jeleníc. K rozmnožovaniu mu zväčša pomáhajú, ale istý priestor tu má aj príroda.
Potomok aj za 200 rokov
A keď sme už pritom pomáhaní... Presúvame sa do administratívnej časti farmy, kde je laboratórium s najmodernejšími prístrojmi pre kontrolovanú reprodukciu. Do sterilného prostredia môžeme len v návlekoch. Tu sa nachádza aj spermobanka, ktorú napríklad len Matúš obohatí aj o dvetisíc inseminačných dávok ročne. Jeho jedna dávka stojí sto eur. Slušný biznis. Všetko sa skladuje pri mínus 196 stupňoch, laň nimi môžu úspešne oplodniť vraj aj po dvesto rokoch. Takže vážení, stále si myslíte, že investícia do zlata je to najlepšie riešenie?!
Ozaj, a viete, v čom je tajomstvo najlepšieho gulášu či jelenieho steaku z tejto farmy? „Prikrmujeme ich vitamínmi a organickým selénom, známym antioxidantom. Ten sa veľmi dobre „viaže“ na mäso a mlieko. Na rozdiel od tabletkovej formy sa ľahšie vstrebáva,“ odpovedá vedec. Takže skvelá kombinácia – zdravé a... chutné!