Majiteľ knižného nakladateľstva a vydavateľ Joachim Dvořák vie rozpoznať výnimočné talenty a počkať si na bestseller. Príbeh a zabývanie jeho bytu trvali niekoľko rokov, ovplyvnili ich vzťahy, emócie aj prírodná katastrofa.
V galérii si pozrite fotografie zaujímavého mužského interiéru:
Joachim Dvořák nikdy nezabudne zdôrazniť, že jeho životným "know how" je intuícia, vďaka ktorej objavil napríklad úspešného autora Jaroslava Rudiša. Riadil sa ňou, aj keď musel narýchlo riešiť bývanie.
Do života mu totiž pred rokmi zasiahla rozvodnená Vltava, zničila mu redakciu a byt na prízemí domu v pražskom Karlíne, uvádza iDnes.cz.
"Všetko odniesla voda, zostal mi pes, doklady a premočený, vlastnoručne ilustrovaný cestovný denník s podpisom Milana Kunderu. Dlho som ho skladoval ako mamuta v mrazáku, nakoniec ho v archíve Národnej knižnice oživili," spomína.
A pokračuje: "Ak sa vám niečo také prihodí, veľa vecí sa zmení. Žijem skôr filantropicky, knižky nezbieram. Po povodniach som zháňal byt, ale vyhodili ma vo všetkých bankách, nikto mi nechcel dať úver. Po rôznych komplikáciách som hypotéku dostal a kúpil tento byt v činžiaku z 20. rokov. Nasťahovanie som oslávil búrlivou oslavou pre stopäťdesiat ľudí."
Hoci Joachim byt vlastní už pätnásť rokov a doteraz spláca hypotéku, obýva v ňom iba tretinu. Stometrový zrekonštruovaný priestor sám pre seba nepotreboval, požičiaval ho kamarátom, neskôr prenajímal.
Medzitým byt stúpol na cene vďaka moderným úpravám a umiestneniu v lokalite pri Vltave, tentoraz v dostatočnej vzdialenosti (bezpečné je aj druhé poschodie).
"Niektorí ľudia si k domovu vytvoria puto hneď, ja až teraz. Steny sú prázdne, chýbajú lustre, počítal som s tým, že to bude provizórium. Ale robil som podstatné veci, nezahlcoval izby niečím, na čo padá prach."
Dámska jazda
Interiér v pánskom štýle nie je prezdobený, okná bez závesov rámujú mestské zábery, časť fasády je z prvorepublikovej budovy, na opačnej strane je udržiavaný vnútroblok.
Joachim hovorí, že domov ovplyvnili ženy: "Prvé úpravy som zadal architektovi, známemu vtedajšej priateľky. Odišli sme na dovolenku a po návrate ma čakalo nemilé prekvapenie. Dostal som kopačky a priateľkin strýko medzitým vytrhal parkety. Po čase ma ďalšia priateľka presvedčila, nech sa do prestavby pustím znovu a kompletne. Moja matka chodila rok a pol na úrady, aby som dostal stavebné povolenie. Ja som na to nemal nervy."
Autorkou riešenia, ktorá sa postarala o zachovanie autentickej nálady, je Joachimova kamarátka, dizajnérka a výtvarníčka Eva Eislerová. Poradila mu, aby nechal všetko pôvodné a neznižoval strop, ako mu v projekte navrhovali architekti.
Zabraním lodžie, ktorá bola taká úzka, že sa na nej dalo len fajčiť, vznikla pracovňa, odkiaľ prúdi svetlo cez sklenenú priečku až do predsiene. Vytrhané parkety nahradila dubová olejovaná podlaha, okná a dvere prešli repasiou. Zdanlivo neopracovaná, prírodná stena v spálni spája moderné s originálom. Stačilo obiť omietku a naimpregnovať ju. "O veciach okolo seba premýšľam, tehly porušili princíp prevládajúcich bielych stien," dodáva Joachim.
Z domova aj zo zahraničia
Podobne by mohol vyzerať apartmán v New Yorku, Paríži či Miláne. Dizajn je daný umelecky založeným majiteľom, ktorý občas nachádza inšpiráciu mimo domova, ale aj tým, že vyhľadával veci s príbehom.
Súčasná dispozícia je oproti pôvodnej zmenená. Pri rekonštrukcii zmizli priečky, zostali len dva nosné múry, na mieste kúpeľne bola kuchyňa. Joachim si prial minimalistickú kúpeľňu, z toho dôvodu sa podlaha a steny obložili dlažbou s imitáciou kameňa.
"Dal som prednosť zdravšiemu ekologickému variantu so sprchovým kútom, v kúpeľni to vyzerá väčšinou lepšie, než keď tam stojí vaňa. Trochu mi však chýba. Užívam si ju na cestách, pustím si hudbu a kúpem sa aj hodinu," priznáva.
A dopĺňa: "V New Yorku ma zaujalo, že na podlahe nemajú lišty. Českí remeselníci to odmietli s tým, že drevo pracuje a medzi stenou a podlahou by vznikli škaredé škáry. Inak všetko sedí a vyzerá tak, ako som si predstavoval."
Krok za krokom
Joachim sa po čase nasťahoval späť a pomaly sa zabývaval. Najskôr mu stačilo pár vecí, v kuchyni vlastne len obyčajný nôž. Potom si však uvedomil, že ak bude variť malej dcére, ktorú má v striedavej starostlivosti, je to málo. Pripúšťa, že v relatívne vysokom veku musel začať znova a kuchyňu štandardne dovybavili.
Na stenách nevisia obrazy, v obývacej izbe je len o stenu opretá veľká fotografia od Ibru Ibrahimoviča, "autora" severných Čiech. "Na smutnú krajinu sa nechceli kolegovia v redakcii pozerať. Mne sa naopak páči, takže som ju vzal domov," vysvetľuje.
S dcérou Miou si premietajú obľúbené filmy na najdlhšej stene obývacej izby a tiež radi spoločne cestujú. "Obrázky" z ciest, čiže zážitky rodiča a dieťaťa, sa potom objavujú v Rakete, detskom časopise, ktorý Joachim štyrikrát ročne vydáva.
Ako nakladateľ podporuje mladých kreatívnych ľudí, šancu dal aj výtvarníkom z obchodu Široko, kde si vybral farebnú pokrývku na posteľ z merino vlny. Jedinečnú atmosféru interiéru tvoria retro kusy z bazárov a štýlových obchodov. Prvým úlovkom bola staršia kožená a nadčasová pohovka.
"Kúpil som tam aj originálne pohodlné stoličky, ktoré majú sedáky plnené vzduchom, pár zaujímavých dizajnových lámp, zrkadlo, malý stolík do spálne... Školskú švédsku debnu som objavil na stránkach nanovo.cz. Figurína v rohu izby je z tržnice, potrebovali sme ju pre dokumentárnu výstavu Petra Sisu a takto ju obliekla moja dcéra," zhŕňa Joachim.