Dvojizbový byt vo funkcionalistickom dome priťahuje hravosťou a mladým duchom. Pani Inka, ktorá sa do neho v septembri nasťahovala a postupne ho sama zariadila, je totiž obľúbenou babičkou troch vnúčat. Každý kút v byte je premyslený tak, aby sa v ňom všetci cítili spokojne, píše portál idnes.cz.
Model babičiek, ktoré mali vždy napečené a v priestrannej kuchyni si od platne plnej bublajúcich hrncov odskočili k veľkému kuchynskému stolu obdivovať výtvory svojich vnúčat, podľa sociológov a psychológov miznú.
Otázku, akí dospelí vyrastú z detí bez babičiek, však Karolínka, Luisa a Kristián nemusia riešiť. Majú totiž to šťastie, že ich babička pracuje z domu a má byt plný hračiek, veľkú otvorenú kuchyňu so starým jedálenským stolom so zásuvkou na pastelky, pri ktorom si deti maľujú, zatiaľ čo ona pečie výborné bábovky a Quiche.
Keď sa prejdete s Inkou po byte, hovoríte si, že ste skôr doma u mladej rodiny, kde sa všetci zaujímajú o trendy v bývaní, majú výborný vkus a nenechajú sa obmedzovať vo svojom kreatívnom rozlete.
Máte veľmi krásny byt. Zariaďovala ste si ho sama?
Áno, nasťahovala som sa sem s pár poličkami a postupne som dopĺňala nábytok. Vždy som sa do niečoho zamilovala, spočiatku som si nebola istá, či sa to sem bude hodiť, ale nakoniec som to kúpila a zistila, že to bolo dobre. Najprv som nakúpila koberce, ktoré ma nadchli, a k tým som potom prispôsobovala ostatné zariadenia. U niektorých kusov nábytku som váhala, napríklad sklenú skrinku v obývacej izbe som zvažovala, veľmi sa mi páčila, ale nebola som si istá žltou farbou. Ale zohnala som si v žltej farbe aj menšie kusy nábytku, aby bol byt farebne prepojený, a som rada, že som si ho v IKEA kúpila. Z rovnakého obchodu je aj pohovka, vlastne úplne obyčajná a neutrálna, len doplnená výraznejšími kusmi.
Zdá sa, že o bytovom dizajne máte prehľad ...
Vždy som listovala v časopisoch o bývaní a kultúra bývania ma naozaj zaujímala. Pred revolúciou to bolo ťažké, nič nebolo zohnať a veľa vecí ste si museli urobiť sami. Maľovala som napríklad deťom steny a nábytok v detských izbách. Teraz je veľa krásnych vecí. Rada chodím po obchodoch a vyberám, ale mám rada aj staré opravené veci. Stôl, lavice a skrinka na potraviny v kuchyni sú kúpené cez inzerát. Spomenula som si, ako som ako dieťa trávila čas u babičky, vo veľkej kuchyni a pri veľkom stole, na ktorom sa dalo maľovať, a chcela som to isté dopriať aj svojim vnúčatám.
S rozkreslením kuchyne mi pomohol môj zať, ktorý navrhol aj osvietenie ník s nastaviteľnou intenzitou svetla. Nebola som si zo začiatku istá, či budú otvorené niky praktické, ale teraz som veľmi spokojná. Každý hneď vidí, kde čo je a môže sa v kuchyni orientovať ako doma. Kuchyne zariaďujem rada, čo ma ale nebaví, sú spálne.
Prečo práve spálne?
Je v nich všetko príliš dané. Posteľ, skrine, nočné stolíky. Nebaví ma, že by som to mala mať rovnaké ako všetci ostatní. Bola som rada, že tu je spálňa priestranná, vošla sa do nej aj rozkladacia pohovka, ktorá je skvelá, keď tu prespávajú deti. Využila som veľa textilu, prikrývku na posteľ, vankúše .... Myslím, že to dodá interiéru útulnosť a teplo.
Byt pôsobí veľmi otvoreným dojmom, aj keď je vlastne celkom členitý ...
Má okná z dvoch strán, kuchyňa je situovaná na východ a do spálne a obývacej izby zapadá slnko. Vďaka tomu je aj chodba, ktorá nemá okná, svetlá. Nechávam všade otvorené dvere, bývala som predtým v otvorených priestoroch, som na to zvyknutá a rada vidím do ostatných častí bytu. Aj deti môžu voľne behať a prísť za mnou napríklad do kuchyne, keď potrebujú.
Vybrala ste dobre, z bytu aj z vás spokojnosť vyžaruje. Čo považujete za najväčšiu výhodu?
Je toho viac. Lokalita, dispozícia, je tu veľa miesta na ukladanie a pritom je priestor úžasne otvorený. Je dostatočne veľký a môžu za mnou chodiť návštevy, mám veľa priateľov a veľkú rodinu a všetci sa mi sem zmestia.
Pretože som ho zariaďovala postupne za chodu, zisťovala som, čo by sa mi kam hodilo a čo kde budem potrebovať, takže je aj funkčný a praktický. Moja vnučka Luisa povie vždy, keď príde na návštevu: „Babička, ty to tu máš také pekné.“ To je vlastne najdôležitejšie, že sa nám tu všetkým páči byť spolu.
StoryEditor